Navrhovaná jednotná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) na úrovni 20 % je podla ministra financií Ivana Mikloša ešte otvorená záležitost. Pripustil, že je možné rokovat o jej znížení. V tejto súvislosti však upozornil, že jednopercentné zníženie sadzby znamená výpadok príjmov štátneho rozpoctu približne o 6 mld. Sk.

Podla Mikloša by to znamenalo, že by sa muselo menit aj plánované znižovanie odvodového zataženia. Dvadsatpercentná jednotná sadzba DPH totiž pocítala aj zo znížením odvodov o 3 až 4 % a presunom aktívnej politiky trhu práce z prostriedkov úradov práce priamo do štátneho rozpoctu. Celkovo ide o 4,5 mld. Sk. Zníženie sadzby dane by teda podla Mikloša znamenalo ústupky v znižovaní odvodov, ale aj dalšie doplnanie príjmov štátu cez spotrebnú dan na uhlovodíkové palivá.

Zavedenie jednotnej sadzby je podla ministra financií súcastou programového vyhlásenia vlády. Na margo argumentov, že aj niektoré clenské krajiny Európskej únie majú dvojitú sadzbu DPH, Mikloš povedal, že to neznamená, že je to pre ich ekonomiky správne. V niektorých štátoch totiž podla neho neexistuje politická odvaha na zjednotenie sadzieb. Sociálna politika robená prostredníctvom dotovaných cien a zvýhodnenej sadzby DPH podla ministra nie je vhodná. Kompenzácie potrebné pre sociálne slabších by podla neho mali byt robené priamo v rámci danovej reformy tak, ako to navrhuje vláda. V prípade SR pôjde o úpravy daní pre pracujúcich tak, aby reformou nestratili. U sociálne odkázaných a dôchodcov by to zase mali vyriešit zvýšené dôchodky a sociálne dávky.

Dopad jednotnej sadzby DPH na slabšie regióny, ako je východ Slovenska, minister neocakáva. Pripúšta, že sa zvýšia ceny niektorých produktov, ale reforma daní by mala zjednodušit a sprehladnit ich platenie. To povedie okrem minimalizácie danových únikov k prílevu aj domácich investícií a rozvoju ekonomiky, co znamená zvýšenie poctu pracovných príležitostí a zlepšenie sociálnej situácie. Dodal tiež, že aj nedávne úpravy sadzieb DPH znamenali dopad na zmenu cien len z 80 %. Zvyšok totiž pohltilo konkurencné prostredie. Potrebu danovej reformy opiera I. Mikloš aj o skúsenosti Estónska. To s nou zacalo pred ôsmimi rokmi a ako jediná z integrujúcich sa krajín dosahuje prebytky štátneho rozpoctu. V Estónsku je sadzba dane z príjmov 26 % a DPH 18 %.