ČLÁNOK




Okrem zníženia obchodného a fiskálneho deficitu je pre prijatie jednotlivých bodov ekonomického balíčka jedným z hlavných dôvodov v krátkodobom horizonte vyslať do zahraničia pozitívny signál, že vláda sa týmito problémami seriózne zaoberá
15. januára 1999

Okrem zníženia obchodného a fiskálneho deficitu je pre prijatie jednotlivých bodov ekonomického balíčka jedným z hlavných dôvodov v krátkodobom horizonte vyslať do zahraničia pozitívny signál, že vláda sa týmito problémami seriózne zaoberá. Pozitívny signál je jedným z kľúčových momentov pre získavanie finančných prostriedkov zo zahraničia, ktoré by dokázali vykryť deficit bežného účtu platobnej bilancie. Slovenská republika pritom v nasledujúcich dvanástich mesiacoch potrebuje zo zahraničia získať približne 4 mld. USD. V rozhovore pre agentúru SITA to povedal hlavný ekonóm Tatra banky Ján Tóth. Podľa doposiaľ zverejnených údajov vláda všeobecne definovala zníženie deficitu okruhu verejných financií pod 2 % hrubého domáceho produktu (HDP) a deficitu bežného účtu na 5- 6 % HDP. Prvé verzie štátneho rozpočtu na rok 1999 hovoria o rozpočtovom deficite 15 mld. Sk. „Národná banka Slovenska (NBS) počíta vo svojom menovom programe s deficitom verejných financií 11 mld. Sk (1,3 % HDP) a deficitom štátneho rozpočtu 13 mld. Sk. Zaujímavou črtou tohto predpokladu je fakt, že NBS ráta v tomto roku s tým, že verejný okruh bez štátneho rozpočtu bude hospodáriť s prebytkom okolo 2 mld. Sk, pričom v minulom roku to podľa odhadov bol deficit 17,6 mld. Sk,“ skonštatoval J. Tóth. Ako J. Tóth uviedol, zníženie fiskálneho deficitu je aj podmienkou pre zredukovanie salda zahraničnoobchodnej bilancie. „Kvôli situácii v Nemecku a v Českej republike, ktoré sú najvýznamnejšími obchodnými partnermi SR však nemožno očakávať prílišné zvyšovanie exportu. Cesta je skôr v znižovaní dovozu, a to sa dá hlavne cez zníženie fiskálneho deficitu,“ povedal. Kardinálnou pre rok 1999 bude preto otázka, čo sa bude znižovať rýchlejšie – prebytok na kapitálovom a finančnom účte, alebo deficit bežného účtu. Pokiaľ by sa podarilo zredukovať deficit verejných financií na 1,3 % HDP, J. Tóth očakáva, že obchodný deficit nepresiahne 6,3 % HDP (50,6 mld. Sk) a deficit bežného účtu 7,5 % HDP (60,6 mld. Sk). „Obchodný deficit sa dá znížiť na 6 % HDP, ale nie za krátku dobu. Čo sa môže výrazne zmeniť z mesiaca na mesiac je prebytok na kapitálovom účte. Tento prebytok v podstate vyjadruje aj určité očakávania a pohľad zahraničia na Slovenskú republiku. V tom je práve z krátkodobého hľadiska kľúčový význam schválenia ekonomického balíčka. Podľa posledných údajov o platobnej bilancii už v júli minulého roka nastal odliv 51,5 mil. USD, v auguste prevýšil bežný účet kapitálový o 130 mil. USD a september priniesol odliv 614 mil. USD. V súlade s našimi predchádzajúcimi predpokladmi rok 1998 bude prvým rokom kedy SR dosiahne zápornú platobnú bilanciu a nastane čistý odliv devízových prostriedkov,“ zdôraznil J. Tóth. Slovensko potrebuje v zahraniční získať v nasledujúcich dvanástich mesiacoch približne 4 mld. USD. Okolo 2,1 mld. USD tvorí vykrytie krátkodobého dlhu podnikového sektora a prefinancovanie deficitu bežného účtu si vyžiada okolo 1,5 mld. USD. „K tomu ešte treba prirátať časť strednodobého a dlhodobého dlhu,“ dodal. Očakáva sa pritom, že finančnému a kapitálovému účtu pomôže koncom prvého polroka druhou emisiu eurobondov aj slovenská vláda. Neoficiálne sa hovorí o emisii v objeme 500 mil. USD.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

4. 12. 2020

USD 1,216 0,001
CZK 26,518 0,098
GBP 0,903 0,001
HUF 358,570 0,940
CAD 1,563 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS