ČLÁNOK


,

OECD očakáva rast HDP v tomto i budúcom roku, sprísnenie fiškálnej politiky sa musí stať prioritou vlády
19. júna 2002

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) očakáva zrýchlenie ekonomického rastu Slovenska v nasledujúcich 18 mesiacoch na 4 % v tomto i budúcom roku pod vplyvom oživujúceho sa vonkajšieho dopytu. Očakáva tiež, že bude pokračovať rast zamestnanosti, pričom tento nárast by mal stačiť na odvrátenie rastúcej nezamestnanosti. Napriek tomu OECD predpokladá, že miera nezamestnanosti ostane vysoká nad 18 %.

Podľa OECD by sa mala inflácia spomaliť zo 7,25 % v roku 2001 na 5,5 % v tomto roku, a to vďaka prestávke v deregulácii vládou upravovaných cien, ktoré sa na indexe spotrebiteľských cien podieľajú jednou pätinou. V roku 2003 očakáva OECD zrýchlenie inflácie na 7 %. Predpokladá však, že jadrová inflácia si zachová nízku úroveň 3,25 %.

Podľa najnovšej správy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) za posledné štyri roky zaznamenala slovenská ekonomika zásadné zmeny, avšak pre budúcu vládu zostáva ešte veľa práce. Riaditeľ ekonomického direktoriátu OECD Val Koromzay odporúča budúcej vláde dve hlavné priority. Prvou je zameranie sa na základné reformy v oblastiach týkajúcich sa výdavkovej časti rozpočtu, a to v oblasti dôchodkového zabezpečenia, zdravotníckej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia, aby sa rozpočet stal udržateľným v dlhodobom horizonte. Druhou prioritou je vytváranie pracovných príležitosti v dôsledku vysokej miery nezamestnanosti, ktorá je hlavným problémom SR. Uviedol to na tlačovej konferencii o hodnotení ekonomického vývoja SR Val Koromzay.

Koromzay porovnal súčasný stav slovenskej ekonomiky so situáciou pred štyrmi rokmi. „Vyzerá to tak, že sa veľmi toho nezmenilo, avšak rozdiel je v tom, že predtým slovenská ekonomika smerovala do slepej uličky a v súčasnosti je na novej ceste, ktorá sľubuje udržateľnú konvergenciu na západoeurópsku úroveň,“ vysvetlil Koromzay. Súčasný deficit rozpočtu je podľa neho veľmi rozsiahly. Ako však dodal, pred štyrmi rokmi boli niektoré položky rozpočtu skryté, ako napríklad zlé úvery v bankovníctve a v oblasti inflácie. „Prioritou je, aby deficit rozpočtu poklesol o 3 až 4 roky na úroveň 3 % HDP práve prostredníctvom reforiem vo výdavkovej časti rozpočtu,“ uviedol Koromzay, ktorý však napríklad neodporúča rýchle zníženie deficitu zavedením vyšších daní.

Za štvorročné obdobie súčasná vláda podľa Koromzaya urobila užitočné reformy v dôchodkovom zabezpečení, zdravotníckej starostlivosti a sociálnom zabezpečení. Ocenil rozhodnutie vlády zvýšiť vek žien odchodu do dôchodku ako aj zavedenie druhého piliera dôchodkovej reformy. „Ďaleko menej sa však urobilo v oblasti zdravotníckej starostlivosti a takisto je ešte veľa práce v systéme sociálneho zabezpečenia, nielen kvôli zníženiu rozpočtových výdavkov, ale najmä podpore nových pracovných miest,“ konštatoval Koromzay.

V oblasti integrácie do Európskej únie bolo Slovensko počas minulej vlády značne pozadu v porovnaní s ostatnými krajinami Višegrádskej štvorky. V súčasnosti však zahraniční investori prichádzajú na Slovensko, pričom sa všeobecne očakáva ich značný prílev, pretože podmienky pre investorov sa výrazne zlepšili.

Podľa Koromzaya je súčasný devízový trh SR volatilný a neistý a je náležité, že Národná banka Slovenska (NBS) má určité obavy. „Myslím si, že 5 až 6-percentné znehodnotenie slovenskej meny by nemalo ohroziť inflačné ciele centrálnej banky. Nie je celkom zrejmé, či volatilitu ovplyvnenú neekonomickými faktormi, ako napríklad neistota pred voľbami, by riešilo zvýšenie úrokových sadzieb,“ skonštatoval.

Vicepremiér Ivan Mikloš uviedol, že v najbližších mesiacoch nepredpokladá prijímanie opatrení na škrtenie výdavkov štátneho rozpočtu. Vicepremiér zopakoval, že považuje za reálny cieľ dosiahnuť deficit verejných financií v tomto roku vo výške 4,5 % HDP, ktorý neohrozuje celkovú ekonomickú stabilitu a nevyvoláva tlak na kurz meny a úrokové sadzby. Výpadok nedaňových príjmov v tomto roku by mal byť kompenzovaný niektorými inými nedaňovými príjmami a vyššími daňovými príjmami.

Deficit verejných financií môže prekročiť 5 % HDP

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) upozorňuje vládu, že bez prijatia dodatočných opatrení môže deficit verejných financií SR v tomto roku prekročiť 5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda si ho pritom pôvodne stanovila na 3,5 % HDP.

Vláda po zistení rizík vo verejných financiách prijala v apríli čiastkové riešenia, ktoré podľa OECD prispejú k zníženiu rizík o pol percentuálneho boda. Možné riziká prekročenia vládou stanoveného deficitu pritom OECD odhadla na 2 až 2,5 % HDP.

OECD upozorňuje, že existujú riziká tak na strane výdavkov ako aj príjmov tohtoročného štátneho rozpočtu. Hoci daňové príjmy sú za prvé mesiace roka vyššie ako sa predpokladalo, podľa organizácie nedaňové príjmy budú o 0,5 % HDP nižšie oproti plánom. Podľa OECD tiež existuje riziko prekročenia rozpočtových výdavkov o 0,5 až 1 % HDP hlavne kvôli vyšším nákladom na sociálne dávky a valorizácii miezd v štátnej správe.

OECD naznačuje vo svojej správe aj tri možné scenáre vývoja verejného dlhu SR. V najhoršej alternatíve, kde počíta s prevzatím všetkých vládou garantovaných dlhov kabinetom, by sa verejný dlh mohol vyšplhať až k 75 % HDP. V najoptimistickejšom variante počíta OECD, že podiel verejného dlhu na HDP sa do roku 2011 vyšplhá nad 60 %, potom sa stabilizuje na rovni 65 %.

OECD oceňuje pokrok SR v oblasti zostavovania a implementácie štátneho rozpočtu. Poukazuje však na skutočnosť, že napriek tomu ostáva rozdiel medzi rozpočtovými plánmi a skutočnosťou veľký. Podľa strednodobého fiškálneho výhľadu schváleného vládou SR by mal deficit verejných financií poklesnúť v roku 2004 na 2,5 % HDP. „Takýto pokles bude možný len vtedy, ak rozpočet sociálneho systému a lokálnych vlád budú vyrovnané od roku 2002. To si vyžiada reformy dôchodkového a zdravotného systému, pričom treba zintenzívniť reformné úsilie vlády,“ dodáva OECD.

Ťahúňom tvorby HDP by mali byť investície

Deficit bežného účtu platobnej bilancie by sa mal podľa prognóz Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) znížiť z vlaňajších 8,8 % HDP na 7,9 % v tomto roku a na 6,8 % v roku 2003. Podľa prognóz organizácie sa nezamestnanosť udrží aj v nasledujúcich rokoch na vysokej úrovni. V tomto roku by to malo byť 19,1 % a v budúcom roku mierne klesnúť na 18,6 %. Po minuloročnej miere inflácie na úrovni 7,3 % by mala v roku 2002 klesnúť na 5,5 %, avšak v ďalšom roku by sa pod vplyvom očakávaných deregulácií cien vrátiť na 7 %. Prognózy vyplývajú z hodnotiacej správy OECD o Slovensku.

OECD očakáva pokračujúci pozitívny trend v domácom dopyte, hoci v miernejšom tempe, a silnejúci vonkajší dopyt kvôli hospodárskemu oživeniu v Európe. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) by tak mal v tomto roku dosiahnuť 4 % a v budúcom roku 4,1 %. V roku 2001 vzrástol HDP na Slovensku o 3,1 %. Prognóza organizácie vychádza z predpokladu, že sa kurz koruny voči euru stabilizuje na úrovni 41,600 SKK/EUR a voči doláru na 47,400 SKK/USD a že deficit štátneho rozpočtu sa podľa prísnejších európskych štandardov udrží na úrovniach blízkych 6 % HDP.

Podľa OECD konečná spotreba domácností, ako súčasť HDP, by mala v rokoch 2002 a 2003 rásť tempom 3,5 %, čo je mierny pokles oproti predchádzajúcemu roku. Spotreba verejnej správy by sa mala udržať na relatívne vysokých úrovniach a v tomto roku sa zvyšovať o 6 %, pričom v budúcom roku by sa malo tempo rastu znížiť na 4,5 %. Rast tvorby hrubého fixného kapitálu by sa mal ustáliť na 8 % oproti 11,6 % v roku 2001. Rast celkového domáceho dopytu by sa mal spomaliť z vlaňajšej hodnoty 7,3 % na 5 % v tomto roku a 4,4 % v nasledujúcom roku. OECD predpovedá Slovensku 8,4-percentný rast exportu v roku 2002 a v roku 2003 o 9,5 %. Na druhej strane by sa tempo rastu dovozu malo udržať na 9,5 %.

Hospodárenie železníc prekážkou ekonomického rozvoja SR

Slabé výsledky železníc, ktoré sú od roku 1993 v strate, sú záťažou pre štátny rozpočet, ako aj prekážkou ekonomického rozvoja. Nízka úroveň železničných služieb je zábranou mobility pracovných síl a regionálneho rozvoja. Straty Železníc SR (ŽSR) a Železničnej spoločnosti, a.s. (ZSSK) sa síce postupne znižujú, ich zadlženosť však stúpa. Ako konštatuje OECD, dlh železníc predstavuje v súčasnosti približne 55,5 mld. Sk (5,8 % HDP) a vzhľadom na nedostatok likvidity musia železnice na jeho krytie využívať úvery.

V októbri 2000 vláda schválila stratégiu transformácie ŽSR v období rokov 2002 až 2007, ktorej účelom je vytvoriť podmienky pre liberalizáciu a privatizáciu komerčných aktivít železníc. Podľa OECD rozdelenie ŽSR na dva železničné podniky vytvorilo podmienky pre zvýšenie transparentnosti ich finančných operácií. Hodnotiaca správa tiež prognózuje zníženie počtu pracovných síl na železniciach o 27 až 41 %. V oboch železničných podnikoch v súčasnosti pracuje približne 44 tis. ľudí. Dôvodom prepúšťania je výrazné zníženie nákladov. Vláda má na zníženie nákladov železníc niekoľko plánov, podľa ktorých sa zrušia niektoré železničné úseky a predá sa časť majetku.

Strata ŽSR v období od januára do apríla dosiahla 702,9 mil. Sk. V porovnaní s plánom je o 211,5 mil. Sk nižšia. Celkové náklady prevádzkovateľa dopravnej cesty za prvé štyri mesiace dosiahli 4,885 mld. Sk.

ZSSK vykázala za prvé štyri mesiace stratu 1,2 mld. Sk, čo je v porovnaní s plánom o 600 mil. Sk lepší výsledok. Výnosy železničného dopravcu dosiahli 6,173 mld. Sk a prekračujú plán o jedno percento. Príspevok zo štátneho rozpočtu na straty v osobnej doprave predstavoval 12,6 % výnosov.

Finančný sektor SR potrebuje efektívny systém dohľadu

Nízky objem bankových úverov poskytnutých súkromnému sektoru bol podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) jedným z limitujúcich faktorov pri rozvoji podnikania a zamestnanosti v SR. Počas posledných rokov sa bankový sektor pretransformoval a v súčasnosti sa nachádza v rukách zahraničných investorov. I napriek tomu však, malo úverovanie súkromného sektora len slabú dynamiku, keďže noví vlastníci slovenských bánk zaujali vyčkávaciu politiku v rámci procesu adaptácie na slovenské prostredie.

Počas prvého kvartálu 2002 sa však oživil rast objemu bankových úverov. Rastúca tendencia by sa mala podľa OECD ďalej posilňovať, a preto bude nevyhnutné, aby Slovensko disponovalo adekvátnym systémom dohľadu nad bankovým odvetvím. Ten by mal zabrániť vzniku problémov s kvalitou úverových portfólií, aké krajina zažila počas deväťdesiatych rokov. „Prítomnosť zahraničných vlastníkov v slovenskom bankovníctve je v tomto ohľade pozitívnym prvkom. Materské bankové domy nedávno privatizovaných inštitúcií budú totiž dôsledne monitorovať činnosť svojich slovenských dcér,“ zdôrazňuje organizácia.

Ako ďalej konštatuje, zlepšenie systému kontroly bude vyžadovať aj prispôsobenie účtovníctva slovenských bánk medzinárodným účtovným štandardom už v roku 2002. Nevyhnutné bude podľa správy taktiež sprísniť licencovanie a kontrolu audítorov a zaviesť sankcie za porušovanie pravidiel. OECD zároveň odporúča zlepšenie kvality práce a zvýšenie počtu pracovníkov bankového dohľadu NBS.

Financovanie podnikov prostredníctvom kapitálového trhu sa na Slovensku rozvíja podľa OECD len veľmi slabo. Trhová kapitalizácie bratislavskej burzy cenných papierov predstavovala v roku 2000 len 3 % hrubého domáceho produktu, čo je spomedzi členských krajín organizácie najnižšia hodnota. Nedávno založený Úrad pre finančný trh (ÚFT) ako aj niektoré zmeny v legislatíve by však mohli podľa organizácie tento nepriaznivý stav zvrátiť a podporiť rozvoj zdravých nebankových finančných inštitúcií.

Privatizácia SPP prináša Slovensku viacero výhod

Privatizácia Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) prináša Slovensku viacero výhod. Z krátkodobého hľadiska znamená predajná cena, zodpovedajúca 13 % hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny, významný prísun kapitálu, ktorý rozptyľuje obavy z financovania deficitu bežného účtu platobnej bilancie v roku 2002.

„Z dlhodobého hľadiska privatizácia prináša mnoho iných úžitkov,“ tvrdí OECD. Prvým úžitkom je podľa OECD výnos, ktorý vláda môže použiť na urýchlenie reformy dôchodkového systému a zníženie štátneho dlhu. Ako druhú výhodu prezentuje OECD skutočnosť, že predaj takmer polovičného podielu zahraničnému strategickému investorovi obmedzuje priestor pre štátne zásahy, ktoré sa v minulosti ukázali ako veľmi „problémové“. Treťou výhodou je pravdepodobnosť, že zahraničné spoluvlastníctvo SPP posilní efektívnosť riadenia a kvalitu služieb a ako štvrtý pozitívny aspekt privatizácie OECD uvádza posilnenie privatizovanej plynárenskej spoločnosti, ktorá týmto získa schopnosť rozvíjať sa na čoraz viac liberalizovanom trhu s plynom v Európe.

Slovenská vláda predala 49-percentný podiel v SPP v roku 2002 konzorciu troch plynárenských koncernov – nemeckého Ruhrgasu, francúzskeho Gaz de France a ruského Gazpromu. Hodnota transakcie predstavovala 2,7 mld. USD.

Prioritou vlády SR má byť sprísnenie fiškálnej politiky

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) upozorňuje, že hlavnou prioritou slovenskej vlády má byť v tomto i budúcich rokoch sprísnenie fiškálnej politiky s cieľom znížiť vonkajšiu nerovnováhu na akceptovateľnejšie úrovne. „Existujú riziká na strane výdavkov i príjmov štátneho rozpočtu. Z tohto dôvodu je pravdepodobné, že deficit verejných financií prekročí vládou stanovenú úroveň maximálne 3,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) napriek silnému ekonomickému rastu,“ varuje OECD vo svojej najnovšej hodnotiacej správe o Slovensku.

Organizácia víta rozhodnutie vlády SR použiť privatizačné príjmy na financovanie reformy dôchodkového systému a zníženie vládneho dlhu, upozorňuje však, že zodpovedné orgány by mali obmedziť priestor na použitie takýchto príjmov na udržanie rozpočtových cieľov v budúcich rokoch.

OECD upozorňuje, že možné problémy SR s prefinancovaním pokračujúceho deficitu bežného účtu platobnej bilancie môžu ohroziť pozitívne vyhliadky rastu HDP. „Oživenie vonkajšieho dopytu po slovenských výrobkoch a službách môže do istej miery znížiť deficit, avšak ten pravdepodobne ostane vysoký na úrovni okolo 7 % HDP v roku 2003,“ varuje OECD. Dodáva, že pokračovanie v schodku na úrovni minulého roku nie je zo strednodobého hľadiska udržateľné. V tomto roku môžu príjmy z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu dodať dostatočný prílev kapitálu na krytie vonkajšej nerovnováhy. „Počet štátom vlastnených podnikov sa znížil, čo bude v nasledujúcich rokoch limitovať tieto možnosti financovania deficitu zo strany vlády,“ píše OECD vo svojej hodnotiacej správe o SR.

Kľúčom je reforma sociálneho a zdravotného systému

Kľúčom pre udržanie kontroly nad verejnými výdavkami SR je podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) reforma systému sociálneho zabezpečenia. Udržateľnosť výdavkov verejných financií si vyžaduje prebudovanie systému sociálneho zabezpečenia, ktorý pokrýva dôchodkové, zdravotnícke, nemocenské zabezpečenie ako aj pomoc v nezamestnanosti. V skutočnosti však výrazný rast výdavkov týchto fondov zvyšuje podľa OECD obavy o ich udržateľnosti.

Ako upozorňuje OECD ďalšou prioritou pri kontrole verejných výdavkov by malo byť obmedzenie rastu sociálnej pomoci, ktorej priemerná ročná miera rastu za posledných päť rokov predstavovala 22 %, čo čiastočne odráža zvýšenie nezamestnanosti. Podľa OECD sociálna podpora založená na systéme životného minima, ktoré je garantované ústavou, v praxi zaisťuje sociálnu podporu, ktorá je veľmi štedrá. Príspevky rodinám s dvoma a viac deťmi pritom môžu presiahnuť priemernú čistú mzdu. Zamestnanosť stáva finančne zaujímavá hlavne pre ľudí s vyššou kvalifikáciou, kde je mzda výrazne vyššia.

OECD vo svojej správe ďalej uvádza, že zníženie nezamestnanosti na Slovensku si vyžaduje fundamentálne reformy v systéme sociálneho zabezpečenia. „Ak sa má trh práce zlepšiť v krátkodobom horizonte štedrosť sociálnych podpôr vo vzťahu k mzdám by mala byť znížená tak, aby sa zvýšili stimuly zamestnať sa,“ konštatuje OECD. Rast zamestnanosti si vyžaduje aj zníženie mzdových nákladov prostredníctvom zníženia daňových pásiem. Nedávne zníženie daňových sadzieb pre fyzické osoby z 15 % na 10 % pre nízkopríjmové skupiny je podľa organizácie pozitívny krok. „Celkové odvodové zaťaženie zamestnancov a zamestnávateľov prevyšuje 50 % hrubej mzdy, čo je najvyššie percento v krajinách OECD. Táto vysoká úroveň demotivuje tvorbu pracovných miest, najmä pre ľudí s nižšou kvalifikáciou,“ zdôrazňuje OECD. Z dlhodobého hľadiska je pre zlepšenie trhu práce dôležité zvýšenie produktivity práce.

Na Slovensku je podľa OECD množstvo regulačných opatrení, ktoré ovplyvňujú flexibilitu zamestnaneckých dohôd medzi manažmentom a zamestnávateľom. „Predovšetkým je to vysoká ochrana zamestnancov, vrátane zdĺhavých postupov prepustenia zamestnancov. Takéto regulácie môžu demotivovať zamestnávateľov, aby zamestnávali nových ľudí,“ píše OECD vo svojej hodnotiacej správe o SR, pričom spomína nový zákonník práce, podľa ktorého napríklad limitovanie pracovných hodín sú prekážkou najmä pre malé firmy.

Podľa OECD slovenský zdravotnícky systém tiež potrebuje výrazné reformy. Neefektívnosť systému spolu s neadresným stimulmi a nedostatkom tvrdých rozpočtových obmedzení vedie k chronickým finančným problémom. Rovnako ako dôchodkový systém je zdravotnícky systém v deficite od roku 1993 a akumuluje dlhy. Slovenská vláda vyčlenila na tento rok 3,7 mld. Sk z privatizačných príjmov na zníženie dlhu. „I keď zníženie dlhu poskytuje prechodnú finančnú úľavu zdravotníckemu systému, nie sú riešením fundamentálnych problémov súčasného systému,“ uvádza OECD. Organizácia preto odporúča v rámci reformy zdravotníctva najprv vyjasnenie rizík, ktoré sú kryté sociálnym poistením, keďže široké krytie základných dávok stáli za nadmerným dopytom po službách zdravotníckeho systému.

Organizácia vyzýva vládu na pokračovanie v reformách

Zníženie deficitu verejných financií a pokračovanie v štrukturálnych reformách, najmä trhu práce, sú podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) nevyhnutné na zvýšenie tempa hospodárskeho rastu a urýchlenie priblíženia sa SR ku krajinám Európskej únie.

Ako konštatuje organizácia, jednotlivé štrukturálne reformy realizované od roku 1998 posilnili produkčný potenciál hospodárstva, ktorý je odolnejší voči možným ekonomickým šokom. Napriek tomu však pretrvávajú nerovnováhy: Ide predovšetkým o slabú mieru zamestnanosti a rozsiahly deficit bežného účtu platobnej bilancie. Tieto problémy podčiarkujú podľa OECD nevyhnutnosť naštartovania nových štrukturálnych reforiem zameraných najmä na fungovanie trhu práce a systému sociálneho zabezpečenia.

Podľa OECD je tiež nevyhnutné prijať opatrenia na redukciu rozpočtového deficitu. Menová politika by sa mala naďalej zameriavať na zmierňovanie inflácie. Túto úlohu menovej politiky by podľa štúdie OECD uľahčili súbežné kroky zamerané na ozdravenie verejných financií. „Keby sa tieto kroky neprijali, Slovensko by zostalo pod hrozbou dvojitého deficitu,“ zdôrazňuje OECD. Zníženie štátnych výdavkov, ktoré je nevyhnutné na dosiahnutie strednodobých fiškálnych cieľov, vyžaduje podľa OECD ambiciózny program prebudovania systémov sociálneho zabezpečenia a sociálnej pomoci. Reformy v sociálnej oblasti sú nevyhnutné najmä, ak chce Slovensko posilniť motiváciu ľudí pracovať a eliminovať negatívne väzby medzi štedrým sociálnym zabezpečením a mierou nezamestnanosti.

V rámci politiky vytvárania nových pracovných miest OECD zdôrazňuje potrebu zvýšiť flexibilitu miezd a trhu práce, ako aj nevyhnutnosť podporiť mobilitu pracovnej sily prostredníctvom lepšieho fungovania trhu s bytmi. Zlepšenie fungovania trhu práce z dlhodobého hľadiska závisí od akcelerácie produktivity pracovnej sily, predpokladom ktorej je najmä skvalitnenie vzdelávacieho systému. „Zabezpečením lepších podmienok pre podnikateľskú činnosť by Slovensko podporilo rast zamestnanosti aj výroby, čím by pritiahlo väčší objem priamych zahraničných investícií,“ konštatuje správa.

Dynamika podnikového sektora sa podľa OECD zvýši, ak sa systém konkurzov stane skutočným nástrojom reštrukturalizácie a sprivatizujú sa podniky, ktoré ešte zostali v štátnom vlastníctve. Rovnako by mal byť prijatý nový zákon upravujúci hospodársku súťaž a corporate governance. OECD taktiež poukazuje na potrebu pokračovania v posilnení dohľadu nad bankovým sektorom s cieľom zachovať výsledky reštrukturalizácie a privatizácie bankového sektora.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

14. 6. 2024

USD 1,069 0,010
CZK 24,736 0,037
GBP 0,842 0,003
HUF 398,000 1,520
CAD 1,470 0,012

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS