Ministerstvo hospodárstva SR (MH) zdôrazňuje potrebu zásadne znížiť odvodové zaťaženie podnikateľskej sféry, aj za cenu výpadkov príjmov fondov sociálneho zabezpečenia. Výpadok navrhuje pokryť z daňových výnosov. MH v analýze stavu podnikateľského prostredia, ktorú v stredu schválil kabinet, konštatuje, že odvodové zaťaženie počas rokov 1998 až 2002 nekleslo a naďalej je vysoké.

MH dodáva, že hoci reforma systémov zdravotného poistenia a dôchodkového zabezpečenia bola jedným zo základných pilierov volebných programov väčšiny politických strán, v tejto oblasti sa od roku 1998 žiadne systémové kroky neudiali. „Všetky uvedené systémy fungujú naďalej na princípe priebežného financovania. To spolu s vývojom demografickej štruktúry vedie permanentne ku vzniku deficitov a tieto systémy sú dlhodobo neudržateľné,“ zdôrazňuje ministerstvo. Dodáva, že finančné problémy poistných fondov sa riešili zvýšením sadzieb odvodov na dôchodkové zabezpečenie, zvýšením sadzby zdravotného poistenia a zvýšením minimálnych a maximálnych vymeriavacích základov.

Zmeny v systéme platenia do poistných fondov sa podľa materiálu diali nekoordinovane. „Tieto postupné, vzájomne nepreviazané čiastkové zmeny neprispeli k lepšej orientácii podnikateľov v oblasti povinných odvodov,“ kritizuje MH. Nerealizovala sa myšlienka spoločného výberu poistného do všetkých fondov, ktorá by podľa rezortu administratívne odbremenila podnikateľov pri plnení ich odvodových povinností a zjednodušila by výber poistného.

Rezort hospodárstva upozorňuje, že je potrebné čo najrýchlejšie vykonať reformu zdravotného poistenia , ako aj dôchodkového zabezpečenia. „Sprievodným znakom reformy by však rozhodne nemalo byť zvýšenie odvodového zaťaženia, pretože takýto krok by mal na podnikateľské prostredie veľmi negatívne dôsledky,“ varuje MH. Celkový objem odvodov do poistných fondov očistený o platby štátu a Národného úradu práce za ich poistencov presahuje podľa materiálu MH ročne 100 mld. Sk.

Čo sa týka daní, podľa MH treba prehodnotiť súčasnú daňovú legislatívu a odstrániť mnohé v súčasnosti existujúce diskriminácie podnikateľských subjektov podľa veľkosti, právnej formy, či predmetu ich činnosti s cieľom spravodlivejšieho rozloženia daňového bremena. „Daňová politika by sa mala v budúcnosti orientovať na presun daňového bremena od priamych daní (najmä dane z príjmov) k nepriamym (daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane), pretože tieto sú neutrálne, ľahšie sa vyberajú, pri optimálnej úprave poskytujú oveľa menší priestor pre daňové úniky a pôsobia proexportne,“ uvádza MH vo svojej správe.

Podľa ministerstva pri súčasnej vysokej a stále rastúcej miere prerozdeľovania hrubého domáceho produktu cez verejné financie je nevhodné zavádzať nové dane. „Osobitne nevhodné sú dane duplicitne zdaňujúce rovnaký predmet zdanenia ako už existujúce dane, ako napríklad daň z motorových vozidiel popri cestnej dani,“ zdôrazňuje rezort. Podľa neho nie je vhodné ani orientovať daňový systém na zdaňovanie majetku. MH varuje pred nesystémovými zásahmi do daňového systému a dodáva, že ďalšie korekcie daňového systému v budúcnosti by sa mali diať v duchu spravodlivosti, neutrality a stability.

V oblasti poplatkov je podľa MH potrebné zastaviť rozširovanie zákonmi stanovovaných poplatkov a zároveň zredukovať rozsah existujúcich poplatkových povinností.