Odvodové zaťaženie kleslo v rokoch 1999 – 2002 najvýraznejšie v príjmovej skupine zamestnancov s hrubým platom 10 000 Sk, a to z 23,5 % na 18,2 %. Nasledovala skupina s nižšími príjmy a potom postupne vyššie príjmové skupiny, ktoré však zaznamenávali z tohto trendu najvyššie prínosy v absolútnych číslach. Vyplýva to z analýzy vplyvu daňových a odvodových povinností na čistú mzdu zamestnanca, ktorú v rámci študentskej vedeckej aktivity spracoval Martin Chachula, poslucháč Ekonomickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Pozitívne na pokles odvodového zaťaženia vplývali zmeny daňových pásiem a zvyšovanie nezdaniteľných čiastok, negatívne zvýšenie sadzby zdravotného poistenia. V prípade hrubej mzdy 7000 Sk sa celkové odvodové zaťaženie znížilo z 21,43 % na 16,8 %, resp. čistá mzda vzrástla z 5500 Sk na 5824 Sk, čiže o 324 Sk. V prípade hrubej mzdy 10.000 Sk zaťaženie kleslo v už spomínaných hraniciach, resp. čistá mzda sa zvýšila zo 7650 Sk na 8180 Sk, teda o 530 Sk. V prípade hrubej mzdy 15 000 Sk celkové zaťaženie kleslo z 26 % na 20,87 %, resp. čistá mzdy sa zvýšila z 11 100 Sk na 11 870 Sk. Naopak, napríklad pri hrubej mzde 64 000 Sk sa celkové zaťaženie znížilo zo 40,6 % na 37,61 %, resp. čistá mzda narástla zo 42 817 Sk na 44 108 Sk, čiže o 1 291 Sk.

Z porovnania SR a ČR vyplynulo, že v ČR používajú štyri daňové pásma, čiže o jedno daňové pásmo menej ako na Slovensku. V SR je najnižšia sadba 10 %, v ČR 15 %. Najvyššia sadzba je v SR 38 % a v ČR 32 %. Nezdaniteľné položky sú bez zohľadnenia menového kurzu takmer rovnaké v prípade odpočtu na daňovníka, na poberateľa čiastkového prípadne úplného invalidného dôchodku a na držiteľa preukazu ťažko zdravotne postihnutej osoby. V ČR je však o polovicu vyššia položka na dieťa a dvojnásobná je položka na manžela či manželku. Navyše ČR umožňuje odpočet 11 400 CZK osobám, ktoré majú daňové príjmy a pripravujú sa štúdiom na budúce povolanie.