Vývoj sa dal očakávať, najmä v kontexte nedávnych rozhodnutí Medzinárodného menového fondu, ktorý ešte v apríli prijal program na odvrátenie finančných kríz, podobných ázijskej, v rokoch 1997-1998.

Tento program sa síce niekoľko dní vo washingtonskom sídle MMF označoval za prioritu, jeho predstavitelia hľadali východiská s pokusom o maximálnu účinnosť, no nikto nevedel, kto bude „vinník“ – v čase ázijskej krízy sa totiž nehovorilo o vinníkoch, ale vo finančnej komunite viac dominovali víťazi a porazení…

Teraz však prišlo „finále“ – značne sporné a v tejto chvíli aj bez konkrétneho návrhu, ako bude MMF ďalej postupovať.

Stanley Fischer bol totiž ústrednou postavou v najväčších finančných operáciách Medzinárodného menového fondu v uplynulej dekáde. Prakticky od roku 1994, kedy sa stal „druhým mužom“ v MMF, bola jeho pozícia vždy akoby na ostrí noža. Dostal sa totiž do centra vážnej finančnej krízy v Mexiku, ktorá sa neskôr označovala ako „mexická tequila“.

O tri roky neskôr musel z postu v rámci Medzinárodného menového fondu čeliť ďalšej vážnej finančnej kalamite v Ázii, do ktorej sa v rámci domino-efektu dostávali dovtedy veľmi výkonné ázijské ekonomiky a následne sa táto výbušná situácia preniesla aj na finančné trhy v Rusku, Brazílii a Turecku.

Stanley Fischer bol aj v tomto období ústrednou postavou pri prerokovávaní detailov záchranných operácií MMF a pri poskytovaní rozsiahlych „balíkov“ úverovej pomoci.

Stal sa však predmetom kritiky práve preto, že nebol schopný predvídať ázijskú finančnú krízu – jej rozsah i dôsledky.

Dodajme, že na svoju stranu získal početnú komunitu najmä afrických politikov, ktorí ho počas minulého roka nominovali na dočasne neobsadený post šéfa Medzinárodného menového fondu. To ale nebolo možné vzhľadom na neoficiálnu dohodu medzi USA a poprednými európskymi krajinami, v rámci ktorej najvyššiu funkciu v MMF obsadzuje kandidát z Európy a Američan sa spravidla nominuje do čela Svetovej banky. Práve táto neformálna americko-európska dohoda sa začala od minulého roka veľmi vážne spochybňovať. Do tohto obdobia však zapadajú aj veľmi vyostrené, ba chladné vzťahy medzi Fischerom a terajším šéfom Medzinárodného menového fondu Horstom Köhlerom. Do tejto chvíle sa nepublikovali skutočné dôvody Fischerovej rezignácie, ktorý sa narodil v Zambii a je naturalizovaným Američanom. Bola hlavnou príčinou osobná averzia medzi Fischerom a Köhlerom alebo je v pozadí to, že „druhý muž“ v MMF výrazne rozhodoval o uvoľňovaní finančných čiastok rádovo v desiatkach miliardách dolárov?!

V každom prípade bol Fischer vynikajúcim odborníkom. V minulosti pôsobil na prestížnom Massachusetts Institute of Technology a určitý čas bol aj hlavným ekonómom vo Svetovej banke. Po jeho odstúpení funkcie však určite vyvstane problém stanoveného kľúča pri obsadzovaní postov vo svetových finančných inštitúciách, čo opätovne zrejme zvýrazní aj potrebu ich zásadnejšej reformy.

Sporné je na druhej strane aj to, či nová americká administratíva bude tolerovať doteraz značne lukratívne „balíky“ finančnej pomoci odosielané všade tam, kde sa začínajú finančné kolapsy a kalamity.