Ďalšie navrhované opatrenia by sa mali týkať reštrukturalizácie mikrosféry a bankového sektora. Uvádza sa to v stanovisku Národnej banky Slovenska (NBS) k záverom Misie MMF, ktoré sa dnes podarilo získať agentúre SITA. Misia MMF bola na návšteve SR v dňoch 3. až 16. júna tohto roku. V oblasti verejných financií požaduje MMF, aby účty verejného sektora vykazovali mierny prebytok. Keďže v tomto roku sa očakáva MMF tlaky na vyššie investičné výdavky a výdavky v zdravotníctve a zároveň pokles rozpočtových príjmov v dôsledku zrušenia dovoznej prirážky, odporúča MMF Slovensku zmrazenie nominálnych miezd v štátnej správe. To by mohlo spôsobiť nižší rast miezd v celej ekonomike. S týmto stanoviskom sa stotožnila aj NBS, ktorá túto možnosť uvádza ako alternatívu devalvácie koruny ako nástroja na zmeny vývoja obchodnej bilancie. MMF ďalej konštatuje, že na vzhľadom k stavu slovenskej ekonomiky neexistuje priestor pre zníženie úrokových sadzieb. Preto MMF odporúča znižovať dynamika rastu čistých domácich aktív na 4,7 % a peňažnej zásoby na 4-percentnú medziročnú mieru rastu. To by sa malo prejaviť v znížení miery rastu úverov podnikom a obyvateľstvu. Výraznú reštrikciu menovej politiky, ktorú možno podľa MMF dosiahnuť tromi spôsobmi. Jedným z nich je zníženie refinancovania IRB, čo je však podľa MMF v blízkej budúcnosti nereálne Ďalšou možnosťou je zvýšenie dôrazu NBS pri sterilizačných aktivitách na medzibankovom trhu, čo by zvýšilo cenu peňazí. Rovnaký efekt by malo aj tretie opatrenie navrhované MMF – zvýšenie povinných minimálnych rezerv bánk o tri percentuálne body, čo by znamenalo zmrazenie približne 11 mld. Sk. V oblasti obchodnej bilancie poukazuje NBS najmä na zvyšujúci sa domáci dopyt podporený rastom reálnych miezd a znižovaním dovoznej prirážky. Slovenský export zasa negatívne ovplyvňuje „zhodnocovanie reálneho efektívneho výmenného kurzu slovenskej koruny“, ako aj rastúca konkurencia z Východnej Ázie. MMF vypracovalo dva varianty ďalšieho vývoja platobnej bilancie SR. Pri jednom z nich by sa mal deficit bežného účtu zvýšiť do roku 2003 na 17 %, základom druhého je cieľ znížiť deficit bežného účtu do roku 2000 na 3 % HDP. NBS však k tomu dodala, že pri prvom variante by bolo problematické získavať zo zahraničia zdroje na krytie tohto deficitu a došlo by k poklesu devízových rezerv NBS na úroveň 1-mesačného dovozu. Druhý variant zasa predpokladá vysoké splátky úverov, ktoré by mali byť splácané novočerpanými úvermi. Podľa NBS je problémom hlavne dostupnosť týchto nových úverov.