Uplynulý týždeň bol v ekonomike Slovenska v znamení rozpočtových „dozvukov“. Vláde sa podarilo pred stanoveným dátumom, teda pred 15. októbrom, doručiť do parlamentu svoj návrh rozpočtu spolu so strednodobým finančným výhľadom do roku 2003, ktorý výrazne znižuje očakávania kabinetu v oblasti tohtoročného ekonomického rastu z pôvodných 2,5 % na 1,6 %. Zdá sa, že tento odhad môže byť vzhľadom na doterajší vývoj ekonomiky príliš pesimistický a jeho zverejnenie je z pohľadu možnej reakcie zahraničných subjektov prinajmenšom prekvapivé.

Ministerka financií Brigita Schmögnerová, ktorá donedávna viacnásobne ubezpečovala, že vláda svoj odhad rastu hrubého domáceho produktu z pôvodných očakávaní meniť nebude, neskôr nové číslo z finančného výhľadu slovne skorigovala. Ako totiž v stredu uviedla, očakáva rast HDP medzi 1,8 % (čo je prognóza Medzinárodného menového fondu) a pôvodne prognózovanými 2,5 %.

Podľa vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša je prirodzené, že odhady rastu hrubého domáceho produktu (HDP) sa opravujú, pričom zmena na 1,6-percentný rast je reakciou na prognózy štatistického úradu. Úroveň rastu a štruktúra HDP sú však prijateľné, zdôraznil vicepremiér. V prvých dvoch štvrťrokoch predstavovala miera rastu HDP 1,5 % a 1,9 %.

Vláda v strednodobom výhľade prehodnotila očakávaný vývoj tiež ďalších makroekonomických ukazovateľov na tento rok. Priemerná miera inflácie by mala v tomto roku podľa nových prognóz MF zaznamenať 12 % a evidovaná miera nezamestnanosti 19,1 %. Kabinet naďalej ráta so zrýchľovaním ekonomického rastu z 3,2 % v budúcom roku na 4 % v roku 2002 a až na 4,6-percentnú úroveň v roku 2003. Sú to však zhruba o 0,7 percentuálneho bodu nižšie hodnoty oproti februárovým prognózam.

V najbližších rokoch finančný výhľad predpokladá tiež zníženie deficitu verejných financií. Schodok verejnej správy by mal v budúcom roku dosiahnuť 38,4 mld. Sk, čo sú 4 % HDP oproti 28,8-miliardovému schodku (3,3 % HDP) v tomto roku. Od roku 2002 by sa však mal schodok verejnej správy postupne znižovať a klesnúť na 36,7 mld. Sk (3,5 % HDP) v roku 2002 a na 34,4 mld. Sk (3 % HDP) v ďalšom roku.

Podľa premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorý tento týždeň zhodnotil ekonomický pokrok Slovenska na konferencii organizovanej spolu s časopisom The Economist, súhrnným výsledkom hospodárskej politiky súčasnej vlády je zásadné obmedzenie nerovnováh v slovenskej ekonomike, čo sa prejavilo najmä výrazným znížením úrokových mier, deficitu bežného účtu platobnej bilancie ako aj deficitu platobnej bilancie. Najproblémovejšou oblasťou naďalej podľa jeho slov ostáva nezamestnanosť, aj tento ukazovateľ však v posledných mesiacoch vykázal mierne zlepšenie. Podľa jeho slov bude 16,5-percentnú mieru nezamestnanosti, ktorú si vládny kabinet stanovil ako jedno z východísk budúcoročného štátneho rozpočtu, zložité udržať a vláda bude preto musieť prijať ďalšie opatrenia, predovšetkým zvýšiť stimuláciu pre prílev priamych zahraničných investícií a investície do vzdelania. Jeho odhad výšky celoročného rastu HDP predstavuje 2 %.

Podľa zatiaľ posledných údajov zverejnených v piatok počet registrovaných nezamestnaných klesol k 31. septembru medzimesačne o 21 914 osôb na 472 539 ľudí. Predstavuje to najnižšiu hodnotu za posledných 16 mesiacov. Miera evidovaných nezamestnaných tak klesla na 17,54 %. Miera disponibilných evidovaných nezamestnaných (ktorí môžu okamžite nastúpiť do práce) dosiahla hodnotu 16,58 %, pričom medzimesačne klesla o 0,82 percentuálneho bodu. Medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré ovplyvnili vývoj v nezamestnanosti, patrí najmä umiestňovanie dlhodobo nezamestnaných na verejnoprospešné práce a druhé (jesenné) maximum v prítoku absolventov škôl do evidencie.

Uplynulý týždeň priniesol tiež posun v oblasti podmienok podnikania investorov na Slovensku, keďže vláda schválila novelu zákona o daniach z príjmov, v ktorej zmäkčila podmienky pre získanie daňových prázdnin. Ich navrhované predĺženie zo súčasných päť na desať rokov sa však v schválenej novele neobjavilo a podľa poradcu predsedu vlády pre zahraničné investície Alana Sitára by toto mal vyriešiť osobitný zákon o investičných stimuloch. Tieto investičné stimuly by nedostávali investori podľa miesta pôvodu alebo predmetu podnikania, ale na základe posúdenia národohospodárskeho významu investície. Podrobnosti o tomto zákone zatiaľ nie sú známe.

Vládny kabinet v stredu bez pripomienok schválil očakávaný projekt transformácie a reštrukturalizácie Železníc SR (ŽSR). Podľa generálneho riaditeľa ŽSR Andreja Egyeda zamestnanosť na železniciach ovplyvní ďalší vývoj slovenskej ekonomiky a s tým spojený objem prepravy, keď predpokladá prepustenie asi 12 až 15 % pracovníkov. Schválenie transformácie je tiež podmienkou pre ďalšie poskytnutie úverov od Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD). Na prijatie tohto projektu zareagovali odborári odmietavo, keďže podľa nich sa znižovanie zamestnanosti nerieši premyslene.

Niekoľko nových informácií priniesol týždeň aj v oblasti privatizácie bánk. Fond národného majetku (FNM) SR v utorok potvrdil, že ani po skončení predĺženého termínu na prejavenie záujmu o privatizáciu Banky Slovakia, a.s., sa počet záujemcov nezmenil. Termín pre prejavenie predbežného záujmu vypršal 15. októbra. O banku prejavilo záujem len konzorcium slovenskej firmy Hanco a Českej poisťovne. Predĺžený termín bol aj v prípade prejavenia záujmu o Investičnú a rozvojovú banku, kde sa v pôvodnej lehote prihlásil tiež iba jeden záujemca. V tomto prípade môžu potenciálni investori vyjadriť svoj záujem až do konca októbra a sú indície, že predĺženie lehoty môže byť úspešnejšie ako v prípade Banky Slovakia.