ČLÁNOK




Odbory podporujú nezamestnanosť
5. júna 2003

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) sa v súčasnosti správa ako Revolučné odborové hnutie a nie je po prvý raz v uliciach. Tentoraz Ivan Saktor vytiahol revolučný traktor na diaľnice. Odbory tvrdia, že na elimináciu doterajšieho nepriaznivého sociálneho vývoja prevažnej väčšiny obyvateľov Slovenska KOZ požaduje ustanoviť minimálnu mzdu na 8 100 Sk mesačne V oficiálnom komuniké KOZ tvrdí, že dôvodom na túto požiadavku je najmä prudký rast cien a životných nákladov následkom deregulácie doteraz regulovaných cien ako i zvýšenie nepriamych daní a zavádzanie nových poplatkov v zdravotníctve v roku 2003. „Všetky tieto opatrenia výrazne zhoršujú sociálnu situáciu najmä nízko príjmových skupín zamestnancov a ich rodín. Za jedno z najvhodnejších opatrení aspoň na čiastočnú elimináciu nepriaznivých dopadov rastu životných nákladov považujeme jednak urýchlenie režimu valorizácie minimálnej mzdy, ale hlavne jej podstatné zvýšeniem,“ tvrdia dborári.

Je viac ako pravdepodobné, že odborárski bossovia neprelúskali abecedu ekonomickej teórie. Na slobodnom trhu existuje tendencia, že mzda človeka sa rovná hodnote, ktorú vyprodukuje, teda toho čo urobí. Zákony o minimálnej mzde znamenajú, že človek, ktorého hodnota práce je nižšia ako minimálna mzda, má vlastne zakázané pracovať. Nemôže pracovať, napriek tomu, že je ochotný pracovať a napriek tomu, že zamestnávateľ by bol ochotný ho zamestnať. Štátne nariadenie mu však bráni zamestnať ho. V dôsledku takto nanútenej, nedobrovoľnej nezamestnanosti je odstránená konkurencia medzi pracovníkmi v nižších mzdových kategóriách. Súčasne to vedie k tomu, že sa umelo zvyšujú mzdy, napriek tomu, že ich nárast nie je v súlade s produktivitou práce.

Z toho plynie jednoduché ponaučenie. Deklarovaným cieľom zákona o minimálnej mzde je síce zvýšiť príjmy najnižších vrstiev spoločnosti, ale reálny dopad je úplne opačný. Výsledkom zákona o minimálnej mzde je nezamestnateľnosť obyvateľov s nižšími mzdami. Z toho vyplýva jednoduchý záver. Čím je minimálna mzda vyššia, tým vyššia je následná nezamestnanosť. Požiadavka zvyšovania minimálnej mzdy má dopad aj na podnikovú sféru. Čím je minimálna mzda vyššia, tým skôr nerastie produktivita práce. Reštrikcionistické mzdy teda vedú k podpore nezamestnanosti.

Existujúca hranica minimálnej mzdy vedie k prebujneniu šedej ekonomiky. Šedá ekonomika predstavuje aktivity, ktoré majú jeden spoločný znak. Informácie o nich absentujú v štatistických a účtovných výkazoch. Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR v minulom roku urobil výskum názorov obyvateľov na služby, ktoré im poskytujú osoby, ktoré nie sú zapísané v registri a preto občanom nevystavujú faktúru a ani potvrdenie o prijatých finančných prostriedkoch. Na Slovensku nie je tento údaj malý. Nezdokladované služby stavebných remeselníkov nakúpilo 24 % opýtaných.

Je viac ako pravdepodobné, že podobné „služby“ poskytujú osoby, ktorým nevyhovuje úroveň minimálnej mzdy, sú evidovaní ako nezamestnaní a pracujú „načierno“. Preto sa dá konštatovať, že minimálna mzda podporuje bujnenie šedej ekonomiky a znižuje príjmy štátneho rozpočtu. Prečo? Tí čo pracujú bez evidencie a účtovných dokladov nič neodvádzajú do štátneho rozpočtu. Toľko teda o mzdách.

Okrem abecedy ekonómie by sa šéfovia KOZ by mali starať najmä v vlastnú ekonomickú kuchyňu. Majetok odborárov spravuje Jednotný majetkový fond. Mali by sa dozvedieť o tom koľko zisku prináša. Najmä komu.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

29. 9. 2020

USD 1,170 0,003
CZK 27,148 0,015
GBP 0,910 0,005
HUF 365,700 1,580
CAD 1,566 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS