Najvýraznejší vplyv na tento vývoj, kedy prebytok na finančnom a kapitálovom účte nedokázal pokryť deficit bežného účtu mal výrazný odliv krátkodobého kapitálu v priebehu septembra 1998. V štruktúre krátkodobých pasív komerčných bánk dominoval pokles vkladov nerezidentov v slovenských bankách, ktorých stav sa v septembri znížil o 26,4 mld. Sk. Vyplýva to z aktuálneho menového prehľadu za november 1998, ktorý dnes zverejnila Národná banka Slovenska (NBS). Odlev krátkodobého kapitálu dorovnávali komerčné banky prostredníctvom devízového fixingu, kde v septembri od NBS nakúpili devízové prostriedky vo výške 17,2 mld. Sk, čo v rozhodujúcej miere spôsobilo pokles rezerv NBS na hodnotu 3,1 mld. USD. Kapitálový a finančný účet platobnej bilancie skončil s prebytkom 49,2 mld. Sk, t.j. 1,4 mld. USD. Na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov, v ktorých prílev kapitálu zo zahraničia postačoval nielen na financovanie deficitu bežného účtu, ale umožnil aj nárast devízových rezerv NBS, septembrový odlev kapitálu do zahraničia, spolu so zvýšeným záujmom o devízové prostriedky zo strany podnikateľských subjektov a obyvateľstva, sa premietol do poklesu devízových rezerv NBS o 21,3 mld. Sk. Od začiatku roka poklesli devízové rezervy NBS o 11,0 mld. Sk a ich stav ku koncu septembra postačoval na pokrytie len 2,5-násobku priemerného mesačného dovozu tovarov a služieb za január až september 1998. Za obdobie január až september investovali zahraničné spoločnosti formou majetkovej účasti v slovenskej ekonomike približne 9,9 mld. Sk, pričom 9,3 mld. Sk bolo realizovaných v podnikovom sektore. Z odvetví priemyselnej výroby, kde smerovalo až 74 % priamych investícií podnikového sektora, naďalej dominovala výroba kovov a výroba potravín a nápojov. Okrem priemyselnej výroby k významnému zvýšeniu priamych zahraničných investícií došlo v odvetví obchodu, kde smerovalo 16,4 % priamych investícií podnikového sektora. V rámci dlhodobého kapitálu rozhodujúcu úlohu aj naďalej zohrával vládny a podnikový sektor. Celkové čerpanie vlády a NBS sa od začiatku roka zvýšilo o 35,6 mld. Sk, čo po odpočítaní splátok vo výške 8,3 mld. Sk zvýšilo stredno- a dlhodobú zadlženosť oficiálneho sektora o 27,3 mld. Sk. Čerpanie zahraničných úverov podnikového sektora sa od začiatku roka zvýšilo o 34,5 mld. Sk a jeho zadlženie po odpočítaní splátok o 24,3 mld. Sk. Finančné úvery podnikového sektora, ktorých čerpanie sa od začiatku roka zvýšilo o 28,9 mld. Sk, smerovali predovšetkým do odvetvia dopravy a spojov (30 %) a výroby a rozvodu elektriny, plynu a vody (25 %). Z priemyselných odvetví sa aj naďalej posilňovalo finančné zabezpečenie v odvetví výroby koksu a rafinovaných ropných produktov a výroby kovov. Bežný účet platobnej bilancie, ktorého deficit dosiahol 53,9 mld. Sk, t.j. 1,5 mld. USD, bol aj naďalej ovplyvňovaný predovšetkým vývojom obchodnej bilancie, kde bol realizovaný schodok vo výške 55,0 mld. Sk. Údaje o zahraničnom obchode podľa centrálnej banky ukazujú, že napriek tomu, že septembrový schodok vo výške 4,3 mld. Sk bol nižší oproti predchádzajúcim mesiacom, celkovo za obdobie január až september sa schodok obchodnej bilancie medziročne zvýšil o 2,2 mld. Sk. Nepriaznivý vývoj bilancie služieb, ktorý sa už od začiatku roka prejavuje v prevýšení platieb za prijaté služby nad inkasami za poskytnuté služby, vytvoril do konca septembra schodok vo výške 2,7 mld. Sk. Po augustovom miernom zlepšení v bilancii zahraničného cestovného ruchu, zvýšený záujem obyvateľstva o devízové prostriedky v septembri spôsobil, že bilancia cestovného ruchu vykázala za deväť mesiacov opätovný schodok vo výške 0,7 mld. Sk.