ČLÁNOK




Obce žiadajú viac financií
29. novembra 2002

Témou uplynulých týždňov bol návrh štátneho rozpočtu na rok 2003. Hoci razantné reformné kroky si vyžadujú šetriť na všetkých miestach a vo všetkých kapitolách rozpočtu, viacerí kritici, a to aj z odborných kruhov, pripomínajú, že by nemalo ísť o plošné znižovanie finančných prostriedkov, ale skôr o uberanie ,,ad hoc“ tam, kde je to účelné a prinesie očakávaný efekt. Zdá sa však, že tak ako veľakrát za uplynulé roky chýba čas a trpezlivosť pozrieť sa očami hospodára na požiadavky a potreby jednotlivých „odberateľov“ štátnych peňazí. Skončí sa to potom tak, že popri správnych a spravodlivých škrtoch sa uberá aj takým, ktorým by sa skôr malo pridať. Nečudo, že sa ozývajú a majú pocit krivdy.

Do tejto kategórie zrejme patrí aj komunálna sféra – obce a mestá. Tie opäť ostali akosi bez záujmu štátu na vedľajšej koľaji. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) na okraj vládneho návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 konštatovalo, že návrh vo vzťahu k obciam nerešpektuje alebo obchádza ústavu, zákon o rozpočtových pravidlách, zákon o verejnej službe, znenie ratifikovaných článkov Európskej charty miestnych samospráv, vplyv presunu kompetencií v oblasti školstva a sociálnych vecí vo vzťahu k ekonomickej stabilite obcí, ako aj vo vzťahu k úrovni a kvalite týchto kompetencií.

Čo áno, čo nie?

Čo je konkrétne príčinou tejto nespokojnosti? Predseda ZMOS Michal Sýkora argumentuje zákonom o rozpočtových pravidlách, ktorý vymedzuje ako kritérium na určovanie vzťahu štátneho rozpočtu k rozpočtom územnej samosprávy vývoj výnosov daní v správe štátu. Ako uvádza, daňové príjmy štátu majú narásť minimálne o 14,7 percenta a zdá sa, že to pôjde aj vyššie, naproti tomu podielové dane pre mestá a obce mali vzrásť len o 2,9 percenta. Dotácie na mestskú verejnú dopravu majú dosiahnuť rast iba o 1,7 percenta a dotácie na samosprávne funkcie pre malé obce s počtom obyvateľov do 3 000 sa medziročne majú zvýšiť len o 5 percent a dotácie na riešenie individuálnych potrieb obcí by sa mali dokonca znížiť.

Údaje o vývoji podielu obcí na daniach dokazujú negatívny trend: kým v roku 2001 bol podiel obcí na daniach z celkového objemu štátom vybraných daní 5,47 percenta, na rok 2003 sa navrhuje tento podiel iba vo výške 4,53 percenta. Ak pritom vezmeme do úvahy všetky dane vyberané štátom i obcami, teda vrátane dane z nehnuteľností, vidieť rovnako negatívny trend: v roku 2001 bol podiel obcí 7,5 percenta, na rok 2003 sa navrhuje 6,1 percenta.

Predložený návrh štátneho rozpočtu nezohľadňuje úlohy a zodpovednosť obcí určených osobitnými zákonmi, napríklad kompetenčným zákonom alebo zákonom o verejnej službe.

„Pritom na všetkých úrovniach – odborných i politických – bolo deklarované, že územná samospráva dostane na výkon kompetencií rovnaký objem financií, ako na ne mala štátna správa. Bolo to východisko rokovaní o reforme verejnej správy – dnes to však už nie je pravda,“ hovorí M. Sýkora. Pôvodný návrh decentralizačnej dotácie na výkon zriaďovateľských pôsobností obcí v sociálnej oblasti je oproti roku 2002 nižší takmer o 100 miliónov korún. Aj keď po rokovaní ZMOS s ministerstvom financií sa „našlo“ okolo 80 miliónov korún ukrytých v iných kapitolách štátneho rozpočtu, predsa ešte ostáva približne 20 miliónov korún, ktoré ZMOS na výkon tejto kompetencie potrebuje. Aj decentralizačná dotácia pre školstvo je nižšia o rovných 100 miliónov a vôbec nezohľadňuje reálnu potrebu zvýšenia fixných výdavkov, ktorá bola len za 1. polrok 2002 preukázateľne vyčíslená na 700 miliónov korún.

Slová a činy

Predložený návrh štátneho rozpočtu vytvára preto podľa ZMOS vážne riziká pre hospodárenie obcí v roku 2003 zakladá podmienky na zadlžovanie obcí a následnú diskreditáciu územnej samosprávy uplatňovaním nútenej správy v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách.

Po rokovaní predstaviteľov ZMOS a vlády sa síce našlo 290 miliónov korún, o ktoré sa zvýšia podielové dane obcí , ale aj tak zostáva v časti podielových daní rest štátu voči komunálnej sfére vo výške 364,8 mil. Sk a v časti decentralizačnej dotácie spomínaných 820 mil. Sk. ( 700 + 100 + 20), čo spolu predstavuje 1 miliardu 184,8 mil. Sk. Pretože vláda už svoju „dobrú vôľu“ voči ZMOS vyčerpala, jeho predstavitelia sa obrátia na poslancov NR SR, aby sa rešpektovali pravidlá dohodnuté a schválené pri spúšťaní reformy verejnej správy. Najmä preto, že ako povedal M. Sýkora: „Existuje tu výrazný rozpor medzi potrebou decentralizácie, ktorú slovne uznáva aj táto vláda a rozhodujúce politické subjekty, a medzi jej uskutočňovaním v praxi. Prístup k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2003 vyvoláva v ZMOS obavy z toho, akým spôsobom sa bude pripravovať a realizovať finančná decentralizácia, ktorá by mala naštartovať v roku 2004.“


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

21. 6. 2024

USD 1,069 0,003
CZK 24,949 0,051
GBP 0,845 0,000
HUF 396,930 0,460
CAD 1,463 0,006

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS