Splnenie tohto cieľa je podľa ekonomického experta generálneho riaditeľstva pre hospodárke a finančné záležitosti Európskej komisie Bernarda Naudtsa kľúčom k riešeniu základných problémov slovenskej ekonomiky. Najväčším nedostatkom hospodárstva SR je pretrvávajúci vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie. Ten spolu s nadmerne expanzívnou fiskálnou politikou a nedostatočnou reštrukturalizáciou podnikovej sféry a bankového sektora budú musieť byť prioritnými oblasťami pre novú vládu. Vysoký deficit bežného účtu platobnej bilancie má podľa B. Naudtsa dva aspekty. Jedným je nadmerná domáca spotreba, čo zvyšuje tlak na zvýšenie dovozu. Na druhej strane stojí nedostatočná konkurencieschopnosť slovenských výrobkov na zahraničných trhoch, ktorá obmedzuje možnosti exportu. Nemožno podľa ekonomického experta EK zanedbať ani deficit verejného okruhu. Budúca vláda by sa mala preto usilovať o vyrovnanú bilanciu príjmov a výdavkov verejného sektora. Bez reštrukturalizácie bankového sektora nie je možné vyriešiť ani problémy podnikovej sféry. Problémy bankového sektora sú podľa jeho slov koncentrované do troch bánk s prevažnou účasťou štátu. Ide o VÚB, SLSP a IRB. „Nie je možné ani prijateľné, aby vláda neustále pumpovala do týchto bánk v záujme riešenia ich problémov ďalšie finančné prostriedky. Je treba vytvoriť podmienky pre rýchlu a úplnú privatizáciu týchto finančných inštitúcií za účelom zvýšenia ich konkurencieschopnosti aj v medzinárodnom meradle,“ povedal na dnešnej tlačovej besede pri príležitosti konferencie Menová politika transformujúcich sa krajín, ktorá sa konala symbolicky päť minút pred dvanástou. Dodal však, že vzhľadom na obmedzené možnosti slovenských investorov by sa mal do tohto procesu zapojiť zahraničný kapitál. B. Naudts ocenil dosiahnutý stupeň nezávislosti NBS, vyslovil sa však za obmedzenie jej účasti na refinancovaní štátneho rozpočtu a krytí vládnych výdavkov. Vzhľadom na prínos menovej politiky k makroekonomickým výsledkom sa Naudts vyslovil za užšiu koordináciu fiskálnej a menovej politiky. Ako uviedol, centrálna banka Slovenska bola v posledných rokoch nútená kvôli nadmerne expanzívnej fiskálnej politiky uplatňovať reštriktívnu menovú politiku. „Pre slovenskú ekonomiku by ideálnejším riešením bola kombinácia reštriktívnej fiškálnej a voľnejšej menovej politiky. NBS však pristúpila k uplatneniu reštriktívnej menovej politiky ako k jedinému možnému riešeniu. Keby tak nespravila, zvýšilo by sa riziko prehĺbenia fiskálneho deficitu a straty makroekonomickej stability krajiny,“ dodal.