Novela zákona o stavebnom sporení z dielne Ministerstva financií SR ide podľa vyjadrení všetkých troch stavebných sporiteľní proti najzraniteľnejším skupinám ľudí, a to proti deťom a nizkopríjmovým ľuďom. Stavebné sporiteľne považujú návrh za neakceptovateľný. Navrhované zmeny by mali podľa nich zásadne negatívne dopady na celistvosť a stabilitu systému a sú zásahom do jeho integrity. „Veríme, že dostaneme kompetentných partnerov na rozhovor, lebo zatiaľ všetky informácie dostávame len sprostredkovane cez média,“ povedal na pondelkovej tlačovej konferencii predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš s tým, že žiadali o možnosť diskusie u ministra financií Petra Kažimíra, ktorý ich však podľa Béreša odmietol.

Po novom by sa mal zúžiť okruh poberateľov štátnej podpory na plnoleté osoby s nižšími príjmami, čím sa má zvýšiť jej adresnosť. To znamená, že štátnu prémiu bude môcť získať len stavebný sporiteľ, ktorý dovŕšil 18 rokov a ktorého priemerný mesačný príjem je najviac 1,3-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. V súčasnosti ju môže získať každý, bez ohľadu na vek alebo príjem, teda aj deti, starí rodičia a ďalší príbuzní. Podľa Béreša sa návrh zrušenia prémie pre deti a mládež dotkne zhruba 150 tisíc klientov. „Štát pripraví mladých ľudí o možnosť osamostatniť sa,“ povedal Béreš. Návrh týkajúci sa príjmu hodnotí Béreš ako nelogické a neštandardné riešenie založené na zbytočnej byrokracii proti ľuďom, pričom stavebné sporiteľne podľa neho ani technicky túto oblasť nevedia zrealizovať.

Poskytnutie štátnej podpory by malo byť viazané na použitie nasporených prostriedkov na stavebné účely. Preto by sa mal podľa ministerstva financií zrušiť inštitút tzv. priateľských sporiteľov, ktorý podľa ministerstva výrazne deformoval trh podpory bývania. Priateľskí sporitelia nemuseli totiž dokladovať účel použitia prostriedkov. Preto by sa poskytnutie štátnej prémie malo podľa návrhu viazať na podmienku, že sa prostriedky získané stavebným sporením, vrátane štátnej prémie, použijú výlučne na stavebné účely.

Ďalším z významných problémov štátnej podpory stavebného sporenia je podľa rezortu financií jej nízka efektivita, čo sa prejavuje aj nízkym objemom zvýhodnených stavebných úverov. Naopak výrazne rastú novoposkytnuté medziúvery. Súčasný stav umožňuje čerpať štátnu prémiu aj počas splácania medziúveru, čo znižuje ochotu stavebných sporiteľov počkať si na pridelenie zvýhodneného stavebného úveru. Ministerstvo financií chce dosiahnuť, aby si sporitelia nebrali komerčný medziúver, a to tým, že sa vylúči nárok na štátnu prémiu pre stavebného sporiteľa – fyzickú osobu počas čerpania a splácania takéhoto medziúveru. „Rovnako to považujeme za diskriminačný návrh. Odstráni sa aj motivácia sanovať staršie rodinné domy a byty. Pomer medziúverov je 16 %, čo nie je až tak veľa,“ povedal Béreš.

Ďalšou oblasťou, kde sa prejavuje nízka efektivita štátnej podpory, je podľa rezortu financií percentuálna výška štátnej prémie. Tá výrazne prevyšuje súčasné priemerné trhové úrokové sadzby na vkladoch v komerčných bankách. Výška štátnej prémie sa určuje na základe výpočtu podľa vzorca. Ten však hovorí, že nemôže byť nižšia ako 5 % a vyššia ako 15 % z ročného vkladu. To znamená, že aj keď percentuálna výška štátnej prémie vychádza podľa vzorca aktuálne na 0,5 % z ročného vkladu, musí byť 5 %, čo je 10-násobne viac. Preto ministerstvo navrhuje, aby sa percentuálna výška štátnej prémie a aj maximálna suma štátnej prémie na kalendárny rok ustanovovala zákonom o štátom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Podľa Béreša sa znižuje počet sporiteľov, ktorí získavajú maximálnu štátnu prémiu. V roku 2002 tvorila prémia 1,2 % zo štátneho rozpočtu, teraz je to len 0,2 %. Ide teda podľa Béreša len o minimálnu úsporu. Čo sa týka vzorca, tak stavebné sporiteľne boli podľa neho radi, že prišiel systém vzorca a mohli sa tak vyhnúť politickým dohadom v rámci každoročného štátneho rozpočtu. „Ak by sme sa k tomu mali zase vrátiť, je to určite výrazný krok späť,“ poznamenal Béreš s tým, že by to bol návrat politických tlakov.

Ako doplnila riaditeľka úseku práva Katarína Novotná, klienti Wüstenrot stavebnej sporiteľne sú klienti s nižším príjmom, pričom len 30 % klientov spĺňa podmienku vkladu na získanie plnej štátnej prémie. Aj podľa nej je to neefektívny návrh z dielne rezortu financií idúci proti ľuďom. Predseda predstavenstva ČSOB stavebnej sporiteľne Radomír Kašiar skonštatoval, že v súčasnosti prevláda názor, že úspory Slovákov sú nízke v porovnaní s tým, ako sa ľudia zadlžujú. Avšak podľa neho úspora na štátnom rozpočte s týmto návrhom ministerstva financií je zanedbateľná a v konečnom dôsledku ovplyvní tých, ktorí majú záujem si sporiť.