NBS nezaregistrovala badateľné zvýšenie peňažných prostriedkov na devízových účtoch tuzemcov, rovnako ako ani výrazné investičné aktivity v smere nákupu cenných papierov emitovaných v zahraničí predovšetkým v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Uviedol to dnes na pôde Výboru NR SR pre financie, rozpočet a menu viceguvernér NBS Marián Jusko. Reagoval tak na otázku poslankyne SDĽ Brigity Schmögnerovej, ktorá sa týkala účinkov novely Devízového zákona, platného od 1. apríla tohto roku, ktorá priniesla liberalizáciu devízových operácií predovšetkým vo vzťahu krajín OECD. Podľa slov M. Juska NBS ako aj zahraničie mali obavy, že uvoľnenie devízového režimu v čase zníženia ratingu spojené so značnými devalvačnými očakávaniami spôsobí pre centrálnu banku značné problémy s udržaním stabilnej meny ako aj v snahách o zníženie úrokovej miery. Do dnešného dňa obyvatelia a podnikatelia nevyužili v badateľnej miere možnosti, ktoré im poskytuje nový devízový zákon a preto NBS dokázala znížiť úrokové sadzby na medzibankovom trhu. Na otázku, kedy uvažuje NBS o zmene kurzovej politiky smerom k free floatingu a aké sú jeho výhody a nevýhody, viceguvernér uviedol, že dlhodobá politika centrálnej banky smeruje k prechodu od fixného kurzu v rámci fluktuačného pásma k floatingu. Otázne je však zatiaľ jeho načasovanie. Súčasnú situáciu nepovažuje Jusko vhodnú na tento prechod. Najvhodnejší čas na toto opatrenie je v dobe, keď sú makroekonomické výsledky danej krajiny najpriaznivejšie a zvyšuje sa tak dôvera v jeho schopnostiach. V prípade SR je potrebné pred týmto prechodom zlepšiť kľúčové faktory ovplyvňujúce stabilitu meny, napríklad vývoj zahraničného obchodu. Druhú možnosť načasovania prechodu k floatingu vidí Jusko v čase, keď centrálna banka nebude mať dostatok prostriedkov na ochranu stability slovenskej koruny. Na záver dodal, že v súčasnom štádiu vývoja slovenského hospodárstva je výhodnejšie udržať fixný kurz v rámci fluktuačného pásma, ktoré sa postupne rozširuje.