ČLÁNOK




Nová ekonomika je možno iba mýtus
4. decembra 2001

Optimalizácia riadenia v spoločnosti Wal-Mart pravdepodobne napomohla americkému ekonomickému zázraku oveľa viac ako veľa miliárd dolárov investovaných do výpočtovej techniky a siete optických vlákien. K tomto záveru prišli autori analytickej správy McKinsey Global Institute, výskumného oddelenia poradenskej spoločnosti McKinsey.

V správe sa hovorí, že hoci sa ekonomické ukazovatele USA skutočne prudko zvýšili v rokoch 1995 až 2000, tento rast zabezpečilo niekoľko odvetví ekonomiky a nedá sa považovať za dôsledok zvýšenia investícií do informačných technológií, ktoré boli príznačné pre toto obdobie. Nadšenie z „novej ekonomiky“ v posledných rokoch sa fakticky zmenili na axiómu tézu o tom, že zmeny v americkej ekonomike sa udialo vďaka úspechom informačných technológií.

Nikto iný ako predseda Federálneho rezervného systému Alan Greenspan, nie tak dávno s entuziazmom presadzoval myšlienku o hlbokých kladných posunoch v ekonomike USA, podmienených posunmi v informačných technológiách. Greenspan v júli vo vystúpení pred Kongresom vyhlásil, že úspechy v kľúčových technologických odvetviach badateľne zlepšili perspektívy rastu príjmov z investícií do vysokých technológií, vyvolal boom v investičnom biznise a urýchlili rast produktivity.

Mnoho firiem vysokých technológií vysvetľovalo ekonomický pokrok rastom množstva peňazí vložených do informačných technológií , ktoré ročne do roku 1995 do roku 2000 predstavoval 20%.V tomto období sa takmer zdvojnásobilo vybavenie americkej ekonomiky výpočtovou technikou. Priemerné tempo rastu produktivity práce v rokoch 1972 až 1995 predstavovalo 1,4%, v rokoch 1995 až 2000 stúplo na 2,5%.

Avšak výskumy McKinsey ukázali, že v mnohých odvetviach zväčšenie investícií do informačných technológií neovplyvnilo rast produktivity práce. Riaditeľ McKinsey Global Institute Bill Lewis tvrdí, že ide o zhodu okolností, že koncom deväťdesiatych rokov stúpli investície do informačných technológií a súčasne bol ekonomický rast. V skutočnosti je medzi týmito dvomi faktami málo korelácie.

V priebehu posledných rokov sa objavilo množstvo analytických materiálov venovaných ekonomickému boomu koncom deväťdesiatych rokov. Niektorí analytici považovali rast založený na raste zavádzaní informačných technológií za dlhodobý jav, ale boli aj skeptici, ktorí tvrdili, že zvýšenie rastu sa týka len niekoľkých sektorov a podriaďuje sa zákonom cyklického rozvoja.

Pozícia autorov správy McKinsey Global Institute je niekde v strede medzi krajnými pólmi. Investície do technológií zohrali úlohu v rozvoji samotných informačných technológií. V ostatných sektoroch nie je ich návratnosť viditeľná.

Autori správy využili oficiálne údaje, aby určili aké odvetvia mali najväčší podiel na ekonomickom raste. Neskôr sa analyzovali firmy z každého odvetvia. Prakticky celý rast po roku 1995 zabezpečilo šesť odvetví: malooobchod a veľkoobchod, obchodovanie s cennými papiermi, telekomunikácie, výroba polovodičov a strojárstvo, vrátane výroby počítačových prístrojov. Tieto odvetvia majú na ekonomike bez poľnohospodárstva podiel 31%.

V úspechu šiestich najdynamickejších odvetví boli investície do informačných technológií len jedným z faktorov. Napríklad v maloobchode zabezpečujúcom štvrtinu rastu patrila kľúčová úloha gigantom typu Wal-Mart, ktorí sa zamerala na optimalizáciu riadenia a zavedenie rozvinutého systému zliav. Rýchly rast investícií cez kapitálový trh podstatne zvýšil efektívnosť činnosti spoločností, ktoré pracujú s cennými papiermi a umožnili im úspory vďaka veľkosti trhu. Pokrok v telekomunikáciách bol podmienený zmenami zákonov. V niektorých odvetviach sa zníženie efektívnosti maskovalo zavádzaním informačných technológií. Napríklad v bankovníctve sa kupovali dva počítače na jendého pracovníka, ale to neviedlo k zvýšeniu produktivity práce.

Analytici prišli k záveru, že boom informačných technológií bol krátkodobý a návrat k objemom investícií z minulosti nie je možný. Ročne budú predstavovať 5 – 17%. Tempo rast produktivity práce bude niekde medzi 1,4 až 2,5%.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

24. 7. 2024

USD 1,085 0,001
CZK 25,425 0,063
GBP 0,840 0,001
HUF 393,280 2,850
CAD 1,495 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS