Miera nezamestnanosti, ktorá osciluje okolo piatich percent, sa v Japonsku považuje nielen za dramatickú, ale aj politicky nebezpečnú. Podľa najnovších údajov bol v máji tento ukazovateľ na hladine 4,9% a v apríli sa ustálil na 4,8%, pričom ide o podobné hodnoty, ktoré sa v štatistikách objavili aj v decembri 2000 a januári 2001.

Ešte nepriaznivejší je koeficient voľných pracovných pozícií k počtu žiadostí o zamestnanie. Tento pomer sa v máji stabilizoval na hodnote 61 bodov, čo znamená, že k dispozícii bolo 61 pracovných miest na 100 žiadateľov. Ide o prudký pokles v porovnaní s obdobím spred šiestich mesiacov, kedy mal koeficient voľných pracovných pozícií hodnotu 66 bodov – 66 voľných miest na 100 žiadateľov o prácu.

V prívale štatistických údajov, ktoré publikovala japonská vláda koncom minulého týždňa je evidentné, že sa zaznamenal – vzhľadom na znížený dopyt – výrazný pokles spotrebiteľských cien, poklesli výdavky spotrebiteľov, zakcelerovala sa deflácia, čo nasvedčuje, že Japonsko je jednoznačne v štádiu recesie. V tejto situácii bude veľmi otázny politický osud premiéra Juničira Koizumiho pred blížiacimi sa júlovými parlamentnými voľbami (ide o voľby do Hornej komory japonského zákonodarného zboru).

Koizumiho reformný kurz má stále veľmi silnú podporu u japonských občanov, zdá sa však, že „medové týždne“ sa končia a Koizumi bude musieť čeliť tvrdej politickej realite, spojenej s recesiou a nezamestnanosťou, čo je šanca pre protireformný tábor v rámci vládnej koalície. Aj analýza Morgan Stanley Dean Witter hovorí o obavách, ktoré sú spojené s „potencionálnou porážkou štrukturálnych reforiem“.

Neistota na trhu práce vyvoláva aj pokles spotrebiteľských výdavkov, ktoré sa v máji zredukovali o 2,6%.