Ostrý nesúhlas s minulotýždňovými vyhláseniami predstavenstva VSŽ Holding, a. s., a niekoľko rozporných vyjadrení prezentoval dnes na stretnutí s novinármi podpredseda dozornej rady VSŽ Holding a predseda Generálnej rady odborov VSŽ Jaroslav Gruber. Hovorca spoločnosti Jozef Marko, prítomný na tlačovej besede odmietol na kritiku reagovať. Odborársky líder tvrdo kritizoval úvahy o možnom znížení výroby ocele v košickej hute, ktoré by sa vzhľadom na súčasnú recesiu a krízu v hutníctve zdalo logické. V tejto súvislosti povedal, že „tzv. renomovaní vrcholoví manažéri koketujú s otázkou nespustenia vysokej pece č. 3 do prevádzky“ po jej generálnej oprave začiatkom budúceho mesiaca. „Je to úplne scestné,“ vyhlásil Gruber. Podľa neho majú VSŽ pre rok 1999 zmluvne zabezpečený odbyt 3,1 mil. ton valcovaných výrobkov, čo podľa neho vôbec nesvedčí o ťažkej kríze spoločnosti. „VSŽ stoja na silných nohách a žiadny bankrot im nehrozí. Výroba a predaj budú vyššie ako v roku 1998, nižšie budú len obchodné marže,“ povedal. J. Gruber zásadne odmietol myšlienky o hromadnom prepustení až 2000 železiarov, z ktorých by polovicu mali tvoriť prevádzkoví robotníci. Znižovanie prezamestnanosti sa podľa neho bude týkať najmä manažérov a nevýrobných pracovníkov, pričom k úbytku robotníkov dôjde podľa neho len prirodzeným odchodom do penzie. Vyslovil nespokojnosť s nedávnymi personálnymi zmenami spoločnosti a v tejto súvislosti naznačil existenciu tieňového riadenia personálnej politiky vo firme prostredníctvom „manželiek ambicióznym manažérov a jedincov, ktorí chcú diktovať personálnu politiku vo VSŽ“. „Nech sa na mňa nikto nehnevá, ak sa protekčné detičky, ktoré sa dostali do vedúcich funkcií spoločnosti, budú musieť aj odísť,“ dodal. J. Gruber radikálne odmietol aj slová nového viceprezidenta spoločnosti pre riadenie Jozefa Buššu o znížení mzdových nákladov spoločnosti až o 1 mld. korún. Do rozporu sa Gruber dostal aj s minulotýždenným tvrdením podpredsedu predstavenstva a viceprezidenta pre financovanie Pavla Miškova o praktickej nemožnosti zabezpečiť pre VSŽ externé zdroje na prefinancovanie výroby, čo by Miškov považoval „za malý zázrak“. Zahraničné banky sú podľa Grubera ochotné poskytnúť VSŽ Holding úver, avšak majú podľa neho neprimerané „nátlakové požiadavky, z ktorých postupne upúšťajú“. Podpredseda dozornej rady povedal, že košická huta je schopná predčasne splatiť aj syndikovaný úver vo výške 35 mil. USD, aranžovaný Merill Lynch (ML) o ktorom v súčasnosti rokujú majitelia a top manažment VSŽ s bankármi vo Viedni. V tejto súvislosti vyhlásil, že obchodná spoločnosť Barcos, ktorá bola exkluzívnym dílerom produktov VSŽ na svetových trhoch, „dnes alebo zajtra splatí 1 mld. dlhu“, z celkových vyše 2 mld. Sk, ktoré dlží VSŽ Holding. Na otázku prečo VSŽ tieto financie nepoužijú na úhradu syndikovaného úveru, Gruber reagoval, že by to vážne narušilo cash flow spoločnosti“. Prekvapenie vyvolala aj informácie Grubera, že dohoda o syndikovanom úvere, ktorý aranžovala ML, bola uzavretá v roku 1993, pričom viacerí vrcholoví manažéri VSŽ Holding uvádzajú október 1995. Gruber ďalej kritizoval vrcholových manažérov spoločnosti za „lavírovanie“ a nejednoznačnú prezentáciu súčasného stavu v hutiach, ktorá podľa jeho slov nie je tak dramatická, ako ju vykresľujú médiá a politici. Pripustil však, že kríza vo svetovom hutníctve vplýva aj na košické železiarne.