Predstava Západu o Slovensku je ešte aj po desať rokov po páde komunizmu založená viac na predsudkoch ako na skutočnosti. Vo svojom úvodnom slove na konferencii o možnostiach investovania v SR to v nemeckom Düsseldorfe povedal viceprezident Európskej investičnej banky Wolfgang Roth. „Len málokto vie, že SR vykazuje porovnateľný hrubý domáci produkt na obyvateľa ako Maďarsko,“ zdôraznil.
SR je podľa jeho slov stále považovaná za skôr agrárnu krajinu, podiel poľnohospodárskeho sektora na celkovej výrobe je pritom v skutočnosti na úrovni priemeru dosahovaného v krajinách EÚ. Roth pozitívne zhodnotil vyriešenie politických problémov, ktoré boli SR vytýkané najmä do roku 1998. Kladne sa tiež vyjadril k podmienkam pre zahraničných investorov, zdôraznil pritom vysokú kvalitu a disciplínu slovenskej pracovnej sily. Generálny konzul slovenského konzulátu v Bonne Ivan Horský informoval účastníkov konferencie o prítomnosti a úspechoch niektorých nemeckých investorov v SR, pričom spomenul firmy Siemens, Volkswagen a Deutsche Telekom. Podujatie je podľa neho prvým podnetom pre stredné a malé podniky v Nemecku informovať sa o možnostiach investovania na Slovensku a získať viac poznatkov o najmenej známej krajine spomedzi štátov Visegrádskej štvorky.
Snahu vládnej koalície o dobehnutie zameškaného, predovšetkým v súvislosti s integračnými ambíciami Slovenska, vyzdvihol podpredseda vlády SR pre európsku integráciu Pavol Hamžík. „Na rokovaniach s predstaviteľmi EÚ sme už uzatvorili 6 kapitol, počas francúzskeho predsedníctva plánujeme otvoriť ďalších 8 a počas švédskeho predsedníctva všetky ostatné,“ povedal. Slovensko by malo byť podľa jeho slov pripravené na vstup v roku 2004 až 2005, jasná perspektíva bude známa už do konca budúceho roka.
„Dobrý pokrok sme dosiahli hlavne v prijímaní legislatívy, isté rezervy ešte vidím v samotnej implementácii práva,“ konštatoval s dodatkom, že tieto rezervy budú odstránené zároveň s ostatnými krajinami. „Na Slovensku máme už takmer plnofunkčný trhový systém. Transformáciu sme pritom zvládli len za desať rokov, čo bolo pre nás sťažené ešte aj rozdelením Československa,“ konštatoval. „Nie sme preto veľmi šťastní, že sa kandidátske krajiny opäť začínajú vnímať ako dve rozdielne skupiny,“ dodal.