Hrubý domáci produkt rastie omnoho pomalšie, ako pred časom očakávali všetci ekonomickí odborníci a politickí predstavitelia. Nechýbajú dokonca národohospodárski prorokovia, maľujúci na stenu čerta v podobe hroziacej ekonomickej recesie, teda nebezpečenstvo poklesu hrubého domáceho produktu v dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch.

Spolu so zhoršujúcim sa stavom národného hospodárstva medzi Rostockom a Mníchovom narastá priamočiaro hlasitosť chóru politikov, snažiacich sa vnútiť spolkovej vláde svoj „jedine správny“ hospodársko-politický model riešenia páľčivých ekonomických problémov. Mnohí z nich sa pritom nepozerajú na hospodárske reálie a základné ekonomické súvislosti fungovania dynamického národného hospodárstva.

Na jednej strane tejto „barikády“ sa nachádzajú principiálni zástancovia zlepšovania ekonomických pomerov na strane ponuky – čiže uvoľňovaním štátnych obručí, pevne zvierajúcich trhové sily a zabraňujúcich efektívnemu fungovaniu trhového mechanizmu. Argumentujú podľa motta: Trhový mechanizmus je bezkonkurenčne najlepším prostriedkom na dosiahnutie energického, dlhodobého a samonosného hospodárskeho rastu, ako aj na zvyšovanie sociálneho blahobytu.

Na strane druhej možno nájsť zásadových stúpencov podpory makroekonomického dopytu. Títo majú mierne skeptický postoj k blahodarnosti vplyvu nikým a ničím neobmedzeného trhového mechanizmu. Sú skalopevne presvedčení o nutnosti „pomôcť“ trhovým silám prostredníctvom zásahu štátnych inštitúcií do ich chodu. Iba erárnymi opatreniami sa totiž dajú vyhladiť ekonomické výkyvy, spojené v tom najhoršom prípade s hospodárskou recesiou a masovou nezamestnanosťou. Takto chcú stabilizovať ekonomickú situáciu a znovunaštartovať konjunkturálny motor. Pred očami majú správny koktail trhových aktivít a štátnych podporných programov.

Obe jednostranne argumentujúce skupiny majú svoju pravdu a ich recept je opodstatnený – nie však vždy, ale iba vtedy, keď ekonomicky podložená analýza jednoznačne ukazuje na potrebu zlepšiť ponukovú stránku národného hospodárstva alebo podporiť agregovaný dopyt. Konkrétne: Keď jestvuje optimálny priestor pre rozvoj trhových aktivít (čiže ponuková stránka základnej makroekonomickej rovice) a napriek tomu rast hrubého domáceho produktu nezodpovedá ekonomickému potenciálu ekonomiky, potom treba bez akýchkoľvek pochybností podporiť agregovaný hospodársky dopyt. A naopak: Keď sa dopyt nachádza v optimálnom stave a ekonomika nerastie podľa svojho maximálneho potenciálu, potom sa príslušní politici musia koncentrovať na zlepšenie podnikateľskej klímy, na odbúravanie štátnej kazajky, obopínajúcej trhové sily ako stohlavý drak. Niekedy sme, pravda, svedkami súčasného primalého dopytu a nezdravého podnikateľského podnebia. Alebo dokonca nedostatočného dopytu, ktorý sa dá vybalansovať iba zlepšením na strane ponuky – o tomto prípade budeme, pravda, hovoriť o trochu nižšie.

Hĺbkový pohľad na súčasné nemecké hospodárstvo prezrádza nasledujúcu skutočnosť: Ekonomika medzi Rostockom a Mníchovom trpí na prepad dopytu, tento však možno najlepšie prekonať zlepšením podnikateľských podmienok. Poďme pekne po rade: Zníženie dopytu sa dá rozdeliť na dva zásadné faktory. Po prvé, v Spojených štátoch zažívame spomalenie ekonomického rastu, ktoré sa prejavuje v zmenšení dovozu amerických koncernov a tým vývozu nemeckých exportne orientovaných podnikov. Súčasne klesá aj domáci dopyt nemeckých občanov, ktorý je dôsledkom explózie ceny ropy na medzinárodnom trhu a razantného zvýšenia cien poľnohospodárskych výrobkov, čo zase vyplýva zo zvýšených nákladov na boj proti chorobe šialených kráv BSE, ako aj proti slintačke a krívačke. Na zníženie domáceho dopytu nemožno reagovať výlučne štátnymi podpornými programami, pumpujúcimi peniaze do národného hospodárstva. Išlo by o nesprávnu medicínu. Dôvod je jednoduchý: Zvýšenie cien poľnohospodárskych výrobkov je výsledkom radikálne zmrštenej ponuky: občania-spotrebitelia sa v dôsledku BSE, slintačky a krívačky sústreďujú v omnoho väčšej miery ako v minulosti na nákup zdravotne neškodných potravín; odmietajú vydávať peniaze na – povedzme – mäso, nevyhovujúce ich zostreným zdravotným nárokom. Proti tomuto fenomému nemožno v nijakom prípade bojovať štátom podporovaným zvyšovaním kúpyschopnosti, čiže dopytu. Ak by štát a jeho predstavitelia chceli podporiť súkromný dopyt, potom v našom konkrétnom prípade jedine kompenzáciou explózie ceny. Tu, pravda, treba spomenúť, že cena ropy sa tvorí v rámci ponuky a dopytu na medzinárodnom trhu a mení sa doslova a do písmena každý deň.

Čo teda robiť? Treba sa postarať o väčšiu flexibilitu na príslušných trhoch, o zlepšenie trhových podmienok, ktoré by viedlo k spružneniu reakcií trhových aktérov na zmenené podnikateľské podmienky. Nemecká ekonomika a jej odvetvia sa jednoznačne musia lepšie prispôsobovať vonkajším vplyvom, musia byť odolnejšie voči externým šokom, voči zmene relatívnych cien na medzinárodných trhoch, premietajúcich sa do cien dovážaného tovaru a surovín. V prvom rade je na programe dňa odbúranie nezmyselných subvenčných praktík na nemeckom trhu (a na celom poľnohospodárskom trhu Európskej únie). Len potom sa nemeckí (a euro-) farmári budú môcť lepšie prispôsobovať zmene spotrebiteľských preferencií; miliardové subvencie im – paradoxne – zväzujú ruky reagovať na zmenené spotrebiteľské preferencie. Iba obmedzením, alebo úplným odstránením, euro-dotácií sa uvoľní podnikateľský priestor pre efektívnu výrobu zdravých potravín, po ktorých existuje veľký dopyt občanov-konzmentov.

Takisto je nevyhnutne potrebná väčšia pružnosť na pracovnom trhu, aby nemecké podniky mohli flexibilnejšie reagovať na novú ekonomickú situáciu v dôsledku zmeny vonkajších podmienok. Musia teda voľnejšie disponovať pracovnými silami, ľahšie ich prijímať a ľahšie (v tom najhoršom prípade) rozväzovať pracovný pomer.

V kocke: Aj keď prvý pohľad by mohol zavádzajúco podnecovať politikov k mohutnému spusteniu štátnych programov na podporu agregovaného dopytu, opak je pravdou: Až na prípadnú kompenzáciu výpadku dopytu v dôsledku explózie ceny ropy, by všetky ostatné opatrenia mali smerovať na zlepšenie situácie na ponukovej strane základnej makroekonomickej rovnice; konkrétne na uvoľnenie trhových aktivít v poľnohospodárstve a na trhu s pracovnými silami. Svetlo sveta by teda mali uzrieť hospodársko-politické kroky s absolútnym dôrazom na zveľadenie podnikateľskej klímy. (Podpora dopytu je s privretím jedného oka možná v dôsledku zvýšenej ceny ropy.)

Teda – racionálne uvažujúci a ekonomicky podložene konajúci nemeckí politici by najskôr mali podrobne analyzovať príčiny nedostatočného rastu hrubého domáceho produktu a od neho sa odvíjajúcej privysokej miery nezamestnanosti, osvojiť si hospodársko-politické dôvodenie národohospodárskych expertov a až potom predložiť verejnosti odborníkmi podložené spôsoby riešenia nedostatočnej ekonomickej dynamiky. Hovoriť výlučne o podpore dopytu alebo jedine o podpore ponuky je nekompetentné a do veľkej miery zavádzaním verejnosti.