ČLÁNOK




Nekonečná pieseň o konečnom množstve peňazí
4. júna 2001

Príprava štátneho rozpočtu na rok 2002 opäť overí najmä politickú vôľu udržať krehkú stabilitu. Volebný rok predstavuje veľké pokušenie. Peniaze majú silu argumentu a všetci, čo si myslia, že štát by mal pridať stavbárom, lekárom, zememeračom…radi uveria, že väčší rozpočet vybavili tí, čo o tom hovoria. Napätosť medzi očakávaniami a možnosťami štátu financovať verejné statky je tradične hrozbou, konfliktom i riešením v jednom. Ak udržanie makroekonomickej rovnováhy je naďalej prioritou vlády, tak zvyšovanie dlhu nie je prijateľné. Ministri i poslanci musia zabudnúť na rady zo straníckych sekretariátov.

Deficit presahujúci štyri až päť percent hrubého domáceho produktu (HDP na Slovensku predstavuje zhruba 800 mld. korún) by zabrzdil ozdravovanie ekonomiky. Efekt by ohrozil aj udržanie dlhodobej politickej a ekonomickej stability. Vyšší deficit spôsobuje vytáčanie súkromných investícií, štát spotrebúva príliš veľa zdrojov na krytie dlhu a peniaze sa nedostávajú do súkromnej sféry. Menej peňazí v súkromných podnikoch priamo súvisí s nezamestnanosťou. Vysoký dlh znižuje dôveryhodnosť krajiny na medzinárodných trhoch, čoraz ťažie a najmä nákladnejšie si vláda požičiava. Začarovaný kruh by znamenal izoláciu, pretože Slovensko je mimoriadne silno závislé na dôvere.

Hra s deficitmi sa začala hneď po vzniku Slovenska. Nedá sa jednoducho povedať, kde sú hranice, aký fiškálny dlh je ešte udržateľný. Dôležité je najmä to, ako deficit ovplyvňuje agregátny dopyt. V rokoch 1994 až 1998 sa na Slovensku zvyšoval dopyt cez štátne objednávky. Z toho vyplýva, že veľa záleží aj od toho ako sa dlh používa. Ak plynie do diaľnic, tak je to málo efektívne a nebezpečné.

Nemá zmysel fetišizovať čísla. Rovnako veľký deficit, využívaný napríklad na splácanie starých dlhov – teda bez priameho vplyvu za zvyšovanie dopytu v krajine, nie je príjemný ale ani nebezpečný. Ak sa použitie fiškálneho deficitu nepremieta do deficitu bežného účtu, tak sa dá udržať. Ideálne je ak v takej situácii prúdia do ekonomiky zahraničné investície.

Ani na deficit nemožno pozerať jednostranne. Mnohé tranzitívne ekonomiky majú vyššie deficity ako Slovensko a pritom menej problémov. Nízky dlh je dôležitý, ak krajina chce presvedčiť investorov o reformnom smerovaní ekonomiky.

Vláda pri príprave rozpočtu musí nájsť na taký spôsob makroekonomickej stability, ktorý nepodkope mikroekonomickú reštrukturalizáciu. Zo všetkého najviac by pomohlo, keby štát míňal menej na seba.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

15. 1. 2021

USD 1,212 0,000
CZK 26,163 0,027
GBP 0,890 0,001
HUF 359,990 0,420
CAD 1,541 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS