ČLÁNOK




Nejde o dvadsat korún
28. marca 2003

V podstate nejde o dvadsat ani o pätdesiat korún, ide o niekolko sto miliónov, ktoré obcania nechajú ako pozornost v ambulanciách lekárov, lekárnach a nemocniciach. Aspon to tak na prvý pohlad vyzerá. Druhý pohlad nebude iný, novela zákona donúti pacientov prispiet na zdravotníctvo približne sumou 1,6 miliardy korún. Minister zdravotníctva SR Rudolf Zajac má pravdu, ak vraví, že tých pár korún, ktoré od pacientov žiada, nie je na zdravotníctvo, ale na služby, ktoré sú s tým spojené.

Žial, nie je v zákone špecifikované, akú úroven a kvalitu služieb si pacient vlastne bude hradit. Skutocne máme za návštevu v ambulancii primárneho lekára – praktického lekára pre dospelých – platit dvadsat korún za to, že lekára uvidíme? Alebo máme platit za to, že nám na základe telefonického dohovoru dá termín, takže nemusíme pred ambulanciou cakat a presediet v spolocnosti iných chorých ludí pol dna?

Diskusie o novele zákona sa už dejú za zatvorenými dverami, na Ústavnom súde sa bude hodnotit, ci je v súlade s Ústavou SR a v prezidentskom paláci bude prezident s právnikmi dumat o tom, ci je sociálne únosný. Na konecný verdikt budeme ešte pár dní cakat, novela má totiž úcinnost už od 1. apríla. Nie je to však prvoparílový žart. Na príplatky a poplatky v zdravotníctve si už pacienti zvykli, ved doplácajú za lieky a platia u stomatológa. Minister R. Zajac už pocas prvého mesiaca v kresle avizoval zavedenie poplatkov. Poslanci Aliancie nového obcana už raz predložili novelu tohto zákona, ale potom ho rýchlo stiahli, aby dali jednotlivé paragrafy do súladu s Ústavou SR, a takisto bolo žiaduce, aby takéto novoty v poskytovaní služieb v zdravotníctve predkladala vláda SR.

A co je zadarmo

Minister Zajac sám priznáva, že novela zákona c.277/1994 nie je systémovým prvkom v transformácii zdravotníctva. Napriek tomu je nesmierne rád, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky novelu s niektorými pozmenovacími návrhmi schválili.

Podla poslanca Miroslava Chovanca zo Smeru osemdesiat zmien, ktoré sa dostali do zákona iba napráva najhrubšie zanedbania a chyby. Napokon všetci našli povestný kompromis, hoci tažko presvedcia pacienta, povedané slovami R. Zajaca, že to „co je bezplatné, nie je zadarmo“.

Po prvé preto, že poplatky nemajú za ciel zlepšit úroven a kvalitu zdravotníckej starostlivosti. Po druhé preto, že za zdravotnícke služby si obcania platia v rámci povinných odvodov, ciže nie je bezplatné. Ekonomicky aktívni obcania a štát platia do zdravotných poistovní povinne odvody z miezd, cím si vlastne predplácajú zdravotnú starostlivost. Zamestnancom sa odvody zvýšili na štyri percentá z príjmu, zamestnávatelia odvádzajú desat percent z objemu vyplatených miezd a štát si urcuje v zákone o štátnom rozpocte každý rok inú sumu, len nikdy nie tú, ktorá by bola zodpovedajúca. Štát si vždy urcí nižšiu sumu. Napokon aj to, co štát venuje na zdravotnú starostlivost zaplatia ekonomicky aktívni obcania v daniach. Na zákone by azda legislatívcov mal zaujat fakt, že poplatky sa zavádzajú aj u praktického lekára. On totiž za každého pacienta, ktorého zdravotnú kartu „drží“ v evidencii, dostáva pravidelne zo zdravotných poistovní takzvanú kapitáciu a potom mu ešte zdravotná poistovna prepláca výkony, ktoré vykáže.

To, že je penazí v zdravotníctve málo, nie je iba problém platitelov. No práve pacienti sú tí, ktorí ten problém zacínajú riešit – poplatkami za služby spojenými so zdravotníckymi službami. A azda potom, ked pacienti za svoje peniaze budú požadovat aj kvalitu a efektívnost, postupne dospejeme k cielu, k transformácii zdravotníctva.

Ide o reguláciu

Novela zákona nemá však transformacný, ale regulacný charakter. Novela zákona má za ciel znížit, obmedzit pocet návštev u lekárov, hospitalizácie a spotrebu liekov. Toto je jej pravý ciel.

Predloženie novely v parlamente bolo dobre na-casované. Takto formulované paragrafy zákona by zrejme velmi tažko získali potrebný pocet hlasov, keby s nou minister zdravotníctva SR a vláda SR prišli o pár mesiacov neskôr.

Na celom zákone budú najzaujímavejšie dodatky – ciže vykonávacie predpisy.

Nedorozumenia a konflikty ešte len budú zaplnat stránky novín. Pretože skutocne nejde iba o tie poplatky a doplatky, ale najmä o to, co za ne pacient spätne dostane. A veru nejde ani o dvadsat ani o pätdesiat korún, ale o omnoho väcšie sumy. Pacienti, ktorí budú musiet platit, už rátajú a takisto rátajú aj lekári a lekárnici. Podla odhadov zdravotných poistovní by doplatky do konca tohto roka mohli zdravotníkom prihrat vyše jeden a pol miliardy korún. Kedže sa všetci stažujú, že im poistovne málo platia, je viac ako isté, že peniaze od pacientov skoncia v ambulanciách a lekárnach a zdravotné poistovne z nich neuvidia ani halier.

Odpovedzme si teda na otázku, preco naozaj nie je tento zákon systémový.

Zákon chce poplatkami regulovat pocet návštev u lekára, „spotrebu“ zdravotníckych služieb. Zákon zavádza dalšie priame poplatky pacientov a rozširuje tak spoluúcast pacienta na hradení zdravotníckych služieb, a to priamymi platbami. Bude však aj regulovat tzv. nadspotrebu, o ktorej tak radi diskutujeme v súvislosti so zdravotníctvom?

Poukazuje sa najmä na to, že pacienti dlho ležia v nemocnici, casto nie zo zdravotných, ale zo sociálnych prícin, argumentuje sa tým, že pacienti casto navštevujú lekára a vždy od neho požadujú predpísanie liekov. A vraj sa aj radi vozia sanitkou. Nuž, po poriadku.

Len si tak poležat

Ambulantní lekári, praktickí pre dospelých, detskí, gynekológovia i špecialisti by mali získat spolu podla odhadov viac ako miliardu korún. Jedine ambulantní lekári by mali nad novelou zákona a povinnými platbami pacientov jasat, pretože konecne budú od pacientov dostávat legálne poplatky. Tie, ktoré doteraz žiadali, nemali opodstatnenie. Napríklad rôzne príspevky na chod ambulancie a za potvrdenia, ktoré nesúvisia so zdravotným ošetrením.

Dopravná služba nestojí zdravotné poistovne ani dve celé percentá zo všetkých výdavkov. V minulom roku najazdili „sanitáci“ 48 miliónov kilometrov. Dnes tažko odhadneme, kolko z nich bude za dve koruny a kolko za korunu/kilometer. Ak by všetky boli po dve koruny, doprava by pacientov stála skoro miliardu. Každý pacient tie dve koruny za kilometer bez problémov zaplatí, najmä ak na tú zdravotnícku dopravnú službu nebude musiet dve tri hodiny cakat a poskytne mu pohodlnejší prevoz ako doteraz. Budú sa platiaci pacienti vozit v moderných sanitkách? Sotva.

V minulom roku navštívilo Lekársku službu prvej pomoci 1,3 milióna obcanov. Ak sa už ktosi vyberie na pohotovost, asi mu je naozaj zle, ale predpokladajme, že sa pocet návštev zníži o štvrtinu. Za „pohotovost“ v tom prípade získajú zdravotnícke zariadenia od poistencov približne 65 mil. Sk.

Zavádza sa poplatok za pobyt v nemocnici –

50 Sk za stravu a postel. Pocet hospitalizácií bol v minulom roku približne milión a priemerná dlžka hospitalizácie desat dní. To znamená, pri nezmenených poctoch hospitalizácií, príjem pre nemocnice pol miliardy korún.

Ak by sa pre povinné platby znížil pocet hospitalizovaných, ktorí si idú do nemocnice „lahnút“ zo sociálnych, a nie zdravotných prícin, tak sa táto suma zníži, ale vskutku len o pár miliónov. Môže pacient odmietnut hospitalizáciu? Ved do nemocnice ho vždy musí odporucit lekár a ten rozhoduje, prípadne presvedcí pacienta o nevyhnutnosti zákroku. A takisto lekári urcujú dlžku hospitalizácie. Alebo je už u nás pacient natolko informovaný, vzdelaný a skúsený, že vie sám odhadnút, kedy „ho v nemocnici držia iba pre peniaze“?

Poplatky za recept by mali lekárnam priniest približne sedemsto miliónov korún, ak by sa pocet receptov ustálil na minulorocnej úrovni – 35 miliónov.

Vstupenka do ambulancie

U lekárov špecialistov zaplatia pacienti takisto po dvadsat korún ako vstupné do ambulancie. V minulom roku mali špecialisti 18,5 milióna návštev. To by pri nezmenenej chorobnosti bol príjem 370 mil. Sk.

Ako sa poistenec dostane k lekárovi špecialistovi? Najprv musí navštívit praktického lekára, ktorý mu vypíše odporúcanie k špecialistovi. Za jeden den to sotva poistenec – pacient stihne. Takže kým zistí, co mu vlastne je, ak to zistí po prvej prehliadke v ambulancii, zaplatí štyridsat korún.

Môže teda pacient sám od seba ovplyvnovat redukciu spotreby zdravotníckych služieb? Iba ak by sa viac staral o svoje zdravie, nie ak už je chorý. Vtedy o jeho ceste za zdravím rozhodujú lekári.

Financnú spoluúcast pacienta na liecbe poznajú v mnohých krajinách Európskej únie, nie ja však tak striktne prikázaná ako v slovenskej zákonnej norme.

Poplatky sa riešia v rámci pripoistenia, a nie v rámci základného poistenia, a to tak za lieky, ako aj za pobyt v nemocnici, a takisto sa podmienky v jednotlivých krajinách rozlišujú pre sociálne slabšie skupiny obyvatelstva. Peter Šomlo, predseda Klubu riaditelov malých a stredných nemocníc v SR sa nazdáva, že novela zákona minimálne prispeje k zvýšeniu zdrojov pre nemocnice.

Zdravšie žitie

Mimoriadne diskutovaný je aj fixný doplatok za lieky pre pacientov. Farmaceutické firmy poukazujú na to, že práve táto sadzba bude najviac zatažovat penaženku pacientov. Navyše neustále sa znižuje pocet a zužuje zoznam liekov, ktoré sú hradené zo zdravotného poistenia. Zoznam sa neprehodnocuje a neaktualizuje. Na Slovensku sa nízka cena lieku bude považovat za kritérium, ktoré ho posunie do „kategorizácie“, ciže na zoznam najpoužívanejších liekov. Prvoradým kritériom by mala byt efektívnost lieku, jeho kvalita a úcinnost.

Podla Ministerstva zdravotníctva SR fixný poplatok za lieky neovplyvní výdavky na obcana za ne a podla farmaceutických firiem (a v tomto názore sa zhodujú domáce aj zahranicné) práve fixný poplatok zvýši ceny liekov pre obcana.

Experimenty sú v zdravotníctve nevyhnutné. Iba ony posúvajú úroven liecby dopredu. Novela zákona o zdravotnej starostlivosti je experiment, o ktorom už zacínajú pochybovat aj poskytovatelia zdravotníckych služieb. O úcinnosti nás o rok-dva presvedcia štatistiky chorobnosti a úmrtnosti obyvatelstva. Tie totiž vždy majú najväcšiu vypovedaciu schopnost o úrovni zdravotníckej starostlivosti v danom štáte.

Za desat rokov sa císla, ktoré vypovedajú o strednej dlžke života mužov v Ceskej a Slovenskej republike zmenili o dva roky v prospech Cechov. Pritom sa podla tých istých štatistík rovnako stravujeme, porovnatelná je i spotreba alkoholu a cigariet, dokonca aj základné príciny úmrtnosti. Dosah novely sme dokázali približne ekonomicky vycíslit. Jej úcinok na zdravie, prípadne chorobnost obcanov, ukáže budúcnost.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

30. 9. 2020

USD 1,171 0,001
CZK 27,233 0,085
GBP 0,912 0,003
HUF 365,530 0,170
CAD 1,568 0,002

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS