Keď pozorujete ako Argentína blíži k stretnutiu s defaultom, teda verejným vyhlásením dlžníka za neschopného splácať úvery, je to to isté ako keď by ste v spomalenom filme pozorovali ako sa k sebe približujú automobily, ktoré do seba narazia. O tom, že katastrofa je nevyhnutná niet pochybností, avšak nikto nevie koľko bude obetí a aký tragický bude záver.

Trhy a vlády krajín s rozvinutou ekonomikou majú k defaultu jedného z najväčších veriteľov vzťah ako k automobilovej havárii. Bohužiaľ že sa stala, ale o kríze nemôže byť ani reč. Je to skutočne zaujímavé. Svetová ekonomika smeruje k depresii. Rozvojové krajiny sú prakticky odrazané od úverov. USA vedú vojnu. Default Ruska v auguste 1998 bol úderom po trhu obligácií a rany sa ušli aj americkým dlhopisom. Momentálne dokonca Medzinárodný menový fond, ktorý poskytol v auguste tohto roku niekoľko miliárd dolárov povedal, že stačí. „Basta!“

Poradný orgán svetového kapitalizmu – ministri financií veľkej sedmičky – pochválili Argentínu za vzťah k zahraničným a domácim veriteľom. Je viac ako očividné, že časom budú mimo hry.

Argentína sa môže stať určitou etapou na ceste rozvoja svetovej ekonomiky, Koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia bolo známych len niekoľko okolností. Prvým bolo to, že byť vzorným žiakom Medzinárodného menového fondu a jej skupiny, neznamenalo automatický úspech. Jasným príkladom je Indonézia.

Druhým je to, že príliš veľa investorov podceňovalo riziko úverovania rozvojových krajín, pretože si myslelo, že v prípade nevyhnutnosti im pomôžu bohaté krajiny ako to bolo v Mexiku v roku 1995.

Tretím faktom je to, že ak by dokonca Medzinárodný menový fond a krajiny G7 chceli poistiť kapitál, ktorý investori bohatých štátov posielajú do rozvojových krajín, nestačili by im na to peniaze. Kríza s prostriedkami v Medzinárodnom menovom fonde koncom deväťdesiatych rokov je tomu príkladom. Nepodarilo sa nájsť komplexné riešenie platobnej neschopnosti suverénnych dlžníkov sa nepodarilo. Čo treba urobiť preto, aby vtedy keď majú rozvojové krajiny problémy s platobnou schopnosťou, neboli odrezané od zahraničného kapitálu, ktorý je potrebný pre zlepšenie života obyvateľstva?

Úvery Medzinárodného manového fondu nepomohli zachrániť situáciu ani v Rusku, ani v Argnetíne. Zatiaľ neexistuje medzinárodná dohoda o reštrukturalizácii medzinarodných úverov. Medzinárodný menový fond preto pokračuje úverovať krajiny prežívajúce krízu do poslednej minúty, pretože rozhoduntie o pozastavení úverovania hádže tieto krajiny do priepaste pod názvom default.

Balík úverov medzinaŕodného menového fondu prevyšuje 20 mld. USD. V auguste sa vláda dohodla s fondom, že dostane 8 mld. USD. Z nich boli 3 mld. USD určené na dobrovoľné refinancovanie štátneho dlhu. Tento posledný úver nemôže zachrániť situáciu. Medzinárodný menový fond akoby úverom navrhoval Argentíne dohodnúť sa s veriteĺmi, avšak pre tento krok neexistuje žiaden systém, mechanizmus a ani zákon.

Vo svete nepríklad neexistuje procudúra, ktorá by krajine umožnila prerušiť splácanie na to obdobie keď rokuje s veriteľmi . Ak by v medzinárodných finančných vzťahoch existovali mechanizmy zavedenia podobného moratória, problémy veriteľov by sa dali ľahšie riešiť.

Diskusie o procedúre bankrotu pre vlády, ktoré nie sú schopné splácať úvery, sú bez výsledkov. Túto myšlienku nedávno podporil minister financií USA Paul O´Neil. Nie je známe, či podpora tejto myšlienky ministrom bude mať určité konkrétne výsledky. Už dosť dávno sa objavil návrh vedenia Medzinárodného menového fondu, aby mal právnu možnosť pozastaviť súdne procesy proti veriteľskej krajine počas moratória keď nespláca štátny dlh. Tento návrh nepodporili členovia Medzinárodného menového fondu.

Proti návrhu vystupujú aj mnohí investori, majitelia štátnych dlhopisov, ktorí sa obávajú, že kvôli zásahu oficiálnych štruktúr sa ich dotkne odpustenie dlhu.

Recesia v Argentíne trvá už viac ako dva roky a krajina nemá viac peňazí na obsluhu dlhu 132 mld. USD. Federálna vláda sa nemôže dohovoriť s regiónmi na deľbe daní a spôsobe obnovy hospodárstva. Niektorí ekonómovia kritizujú pevný kurz národnej meny, ktorý neumožňuje stimulovať argentínsku ekonomiku devaláciou a zmenou úrokových mien.

Ceny argentínskych obligácií poukazujú na to, že trh očakáva default. Očakávnia trvajú tak dlho, že nikto z majiteľov dlhopisov sa vôbec nečuduje, že vláda rozhodla o dobrovoľnej výmene dlhu, ktorá sa vníma ako faktický default.

Čím viac sa tento problém vníma ako len argentínsky problém, tým menšie je riziko, že default by zahatal prílev kapitálu do susednej Brazílie a iných rozvojových krajín. Čím menšie je toto riziko, tým vyššia je pravdepodobnosť, že USA a iné vyspelé krajiny sa bude správať k Argentíne neutrálne.

Oficiálne údaje hovoria o tom, že národná mena posilňuje kurz voči iným voľne vymeniteľným menám.

Veľké nebezpečenstvo je v tom, že Argetínci obávajúci sa devalvácie, začnú z bánky vyberať peniaze a prehĺbia krízu v bankovom systéme. Štastným koncom by bol ten, v ktorom by Argentína zostala jedinou obeťou. To však nie je jediný možný koniec.