ČLÁNOK




Necelý mesiac po útoku na americké mestá sa začal odvetný zásah proti Usamovi bín Ladínovi a Talibanu
8. októbra 2001

USA a ich spojenci počas uplynulého víkendu viac razy zdôraznili, že z vojenského, diplomatického i humanitárneho hľadiska sú pripravení na útok proti Usámovi bín Ladínovi, jeho teroristickým zoskupeniam, ako aj proti afganskému vládnemu hnutiu Taliban. Americké jednotky a lietadlá sú už dislokované v Uzbekistane, ktorý hraničí s Afganistanom.

Ide o 10. horskú divíziu, ktorá sa špecializuje na vyhľadávacie a záchranné operácie a bude vyvíjať činnosť vo vnútri afganského územia.

Uzbecká vláda akceptovala americkú žiadosť o pomoc pri rozmiestnení 10. horskej divízie a využívanie jedného z letísk v priebehu niekoľkých hodín.

Americké lietadlové lode sú v plnej bojovej pohotovosti v priestore Perzského zálivu. V zostave amerických vojsk je doteraz 35 000 mužov a 350 lietadiel.

Niekoľko krajín v tejto oblasti súhlasilo, aby mali americké lietadlá právo preletu nad ich územím, značnú vojenskú kapacitu môže dodať Veľká Británia, pretože silný kontingent jej ozbrojených síl (23 000 mužov a 24 bojových plavidiel) je momentálne v rámci cvičenia na území Ománu.

V Ženeve prisľúbili darcovské vlády, že poskytnú Afganistanu humanitárnu pomoc vo výške 600 miliónov dolárov.

Ministri financií a guvernéri centrálnych bánk skupiny G7 po víkendovom rokovaní vo Washingtone prisľúbili, že urobia maximum, aby vypátrali všetky finančné toky teroristických skupín a zablokovali ich účty.

Deklarovali záväzok, že sa „zmocnia fondov teroristických skupín a podniknú akcie proti individuálnym osobám a štátom, ktoré sú podozrivé zo sponzorovania terorizmu“.

Zdôraznili nevyhnutnosť lepšej výmeny informácií v tejto oblasti. Má tiež dôjsť k zvýšenému dohľadu nad aktívami v „daňových rajoch“ tak, aby „neexistovalo nijaké tajné miesto na deponovanie finančných prostriedkov teroristických skupín“. Súčinnosť sa pri plnení tejto úlohy očakáva aj od Medzinárodného menového fondu.

Výraznú pomoc pri vypátraní finančných liniek, ktoré slúžia teroristom, má poskytnúť aj agentúra špecializovaná na boj proti praniu špinavých peňazí – Financial Action Task Force.

Vôbec po prvý raz od 11. septembra 2001 došlo zo strany „sedmičky“ aj k ubezpečeniu, že „neurčitosť a nestabilitu, ktorú vyvolal ohavný útok na USA, sa podarilo prekonať“.

Sľubujeme, že budeme spoločne pracovať, aby sme dosiahli reálne výsledky v boji proti skaze, ktorú prináša financovanie terorizmu, hovorí sa vo washingtonskom vyhlásení G7.

Ministri financií siedmich priemyselne najvyspelejších krajín sveta však nedospeli k nijakej dohode ohľadne spoločnej akcie pri odvrátení rizika recesie. Časť európskych ministrov financií totiž nepovažuje hrozbu recesie za bezprostrednú, čo ostro kontrastovalo s pozíciou ministra financií USA Paula O´Neilla, ktorý na takéto riziko v súvislosti s aktuálnym vývojom americkej ekonomiky jednoznačne poukázal.

G7 však v krátkej budúcnosti navrhne opatrenia na zvýšenie ekonomického rastu a na ochranu finančných trhov.

Pomoc sa má poskytnúť aj tým chudobným krajinám, ktoré sú najviac zaťažené terajším globálnym ekonomickým poklesom.

Britský minister financií Gordon Brown vyzval, aby sa záväzne prijala celosvetová legislatívna úprava, ktorá znemožní fungovanie finančnej siete teroristických skupín. Malo by ísť prioritne o také pravidlá, ktoré sa sústredia na off-shore centrá. Podľa Browna treba dosiahnuť stav, aby v celej reťazi opatrení, ktoré budú izolovať ilegálne teroristické zdroje nebolo ani jedno slabé miesto.

Vo vysielaní BBC Brown pripomenul, že mottom diskusií G7 boli kroky, ktoré povedú k dohode o pláne akcií, pri ktorých každá vplyvná krajina podnikne identické, prípadne podobné operácie pri zmrazení ilegálnych finančných zdrojov a pri výmene informácií, kde sa také zdroje a podozrivé osoby nachádzajú.

G7 podčiarkla aj význam nadchádzajúcej novembrovej ministerskej schôdzky Svetovej obchodnej organizácie – WTO v Katare, kde má dôjsť k rozhodnutiu začať nové kolo multilaterálnych obchodných rokovaní.

Z ďalších dôležitých udalostí vyberáme :

Po týždňovom rokovaní Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov apelovalo na tie členské štáty, ktoré doteraz neratifikovali konvenciu o boji proti terorizmu, aby tak urgentne urobili.

Britský premiér Tony Blair po skončení rokovaní v Dillí uviedol, že akcie, ktoré majú úplne izolovať Taliban, budú pokračovať dovtedy, kým sa páchatelia samovražedných útokov na americké mestá nedostanú pred súd.

Počas víkendu prepustil Taliban britskú novinárku zo Sunday Express Yvonne Ridleyovú, ktorú protiprávne zadržiaval.

Izraelský premiér Ariel Šaron sa snaží zmierniť diplomatický spor medzi Jeruzalemom a Washingtonom, ktorý vznikol po jeho výroku, že „USA ustupujú arabským štátom na úkor Izraela…“

Pakistan a Irán oznámili, že otvoria svoje hranice, aby afganskí utečenci mohli prejsť na ich územie v prípade Američanmi vedeného útoku.

Spojené štáty oficiálne deklarovali, že akákoľvek vojenská akcia bude spojená so zabezpečením leteckých dodávok humanitárnej pomoci pre afganských ľudí.

Na základe špionážnych informácií časť západných predstaviteľov tvrdí, že Taliban je taký oslabený, že by sa mohol vnútorne rozložiť a de facto skolabovať sám od seba, teda bez vonkajšieho zásahu.

Vojenské špičky spojencov však tento argument nepripúšťajú.

Prezident USA George Bush počas víkendu varoval talibanských pohlavárov, že ich čas na vydanie Usama bín Ládina vypršal. Ďalej uviedol, že Afganistan sa stal útočiskom medzinárodných teroristov, za čo bude musieť tvrdo zaplatiť.

Tieto slová odzneli po bleskovej ceste ministra obrany Donalda Rumsfelda po krajinách Blízkeho východu a strednej Ázie a po návšteve britského premiéra v Rusku a Pakistane a Indii.

Blair zdôraznil, že medzinárodná protiteroristická koalícia je pripravená konať. Americkí predstavitelia viedli rokovania s bývalým afganským kráľom žijúcim v exile, ktorý dosiahol dohodu s opozičnou Severnou alianciou.

Po týchto signifikantných diplomatických kontaktoch sa americký prezident vyjadril celkom jednoznačne :

„Taliban dostal možnosť, aby vydal všetkých teroristov v Afganistane a zrušil všetky ich tábory, čím by sa zablokovali aj ich operácie.

Taliban sme varovali v plnom rozsahu a ich čas vypršal…“

Prezident Bush požiadal Kongres, aby uvoľnil zdroje vo výške 320 miliónov dolárov, ktoré sú určené na okamžitú humanitárnu pomoc pre afganské obyvateľstvo, ako aj o mimoriadne fondy na obnovu a rozvoj Afganistanu v budúcnosti.

Vôbec však nereflektoval na vyhlásenie Talibanu, ktorý je údajne pripravený oslobodiť osemčlennú humanitárnu misiu, kde pôsobia aj dvaja Američania, ak Spojené štáty ukončia vojenské hrozby.

Biely dom túto ponuku odmietol veľmi razantne – naše požiadavky nie sú predmetom vyjednávania. Je čas na akcie, a nie na slová…

Aj z tejto formulácie vyplýva, že deň „D“ a hodina „H“ sa pre pôvodcov agresívneho útoku na USA neodvratne blíži, vari je už otázkou iba minút.

Boj s terorizmom však nebude mať podobu jednorazového úderu, či útoku. Pôjde o dlhodobejší konflikt, ktorý si zrejme vyžiada aj početnejšie obete.

Podľa včerajších správ rozmiestnil Taliban 8 000 vojakov na afgansko-uzbeckých hraniciach.

Do vyhrotenej nálady je zakomponované aj vyhlásenie Talibanom ovládaného ministerstva obrany, v ktorom sa hovorí, že „rozmiestnenie ozbrojených síl vo všetkých strategicky dôležitých oblastiach je vecou cti a prestíže….nikdy sa neskloníme pred americkými vojskami a budeme bojovať do posledného dychu…“, uviedla tlačová agentúra Afghan Islamic Press.

Ruská tajná služba zaznamenala početné presuny afganského delostrelectva a raketových vojsk, ktoré sa majú sústreďovať pri uzbeckých hraniciach. Talibanskí predstavitelia nevylučujú ani inváziu do Uzbekistanu, ak sa táto krajina bude podieľať na akomkoľvek americkom útoku.

Včera medzi 18,15 a 18,45 SEČ agentúra AP zaznamenala „stovky explózií v Kábule, Kandaháre a ich blízkom okolí“.

Ministerstvo obrany Spojených štátov potvrdilo, že vojenská operácia, ktorá je súčasťou odvety proti Ladínovmu teroristickému zoskupeniu Al – Kajdá a Talibanu, sa začala…


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

12. 7. 2024

USD 1,089 0,004
CZK 25,341 0,020
GBP 0,840 0,003
HUF 391,900 2,050
CAD 1,483 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS