ČLÁNOK




NBS očakáva infláciu na dolnej plánovanej hranici
6. decembra 2001

Koncoročná úroveň celkovej a jadrovej inflácie by sa podľa Národnej banky Slovenska (NBS) mala pohybovať v okolí dolnej hranice programovaných pásiem na rok 2001. Informoval o tom hovorca NBS Ján Onda. Podľa revidovaných odhadov NBS by sa celková inflácia v tomto roku mala pohybovať medzi 7,3 až 7,7 %, jadrová inflácia by sa mala pohybovať na úrovni 4,2 až 4,6 %.

Dôvodom rozdielneho vývoja v porovnaní s očakávaniami NBS je najmä prepad cien ropy a následne cien pohonných hmôt. Centrálna banka v decembri neočakáva výraznejšiu zmenu pôsobenia faktorov, ktoré pôsobia na spotrebiteľské ceny.

Vývoj faktorov ovplyvňujúcich novembrový cenový vývoj možno podľa neho charakterizovať ako neinflačný, čo sa prejavilo v pre tento mesiac netypickom poklese spotrebiteľských cien o 0,1 %. Spôsobili ho faktory, ktoré nie sú ovplyvniteľné výkonom menovej politiky, keď klesli sezónne volatilné ceny potravín a pohonných látok v nadväznosti na pokles cien ropy. „Štruktúra indexu spotrebiteľských cien však potvrdzuje, že vplyv neinflačného prostredia má viac-menej plošný charakter a v súčasnosti na spotrebiteľské ceny nepôsobia takmer žiadne inflačné tlaky,“ skonštatoval Onda.

Pod novembrovú jadrovú defláciu 0,1 % sa podľa neho podpísal najmä vývoj tzv. nespracovaných potravín (ovocie, zelenina, mäso). „Vo vývoji cien potravín sa ďalej zvýrazňuje protiinflačné pôsobenie neustále sa rozvíjajúcej konkurencie na úrovni maloobchodu,“ dodal Onda. Na spomaľovanie dynamiky jadrovej inflácie vplýval aj vývoj cien ropy na svetových trhoch, keď cena tejto strategickej komodity v novembri opäť poklesla a dosahovala hodnoty pod referenčným pásmom združenia krajín OPEC vyvážajúcich ropu. V dôsledku tohto vývoja pokračoval pri relatívne stabilnom výmennom kurze koruny oproti doláru pokles cien pohonných látok s tlmiacim dopadom na jadrovú infláciu.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v novembri oproti októbru poklesli o 0,1 %, pričom medziročná celková inflácia predstavovala 6,5 %. Jadrová inflácia zaznamenala v novembri zápornú úroveň mínus 0,1 %. Na medziročnej báze jadrová inflácia v novembri dosiahla 3,3 %. Čistá inflácia bola v novembri 0,2 % a v medziročnom porovnaní 3,1 %.

Neobvyklé zníženie cien potravín a pohonných hmôt spôsobilo historicky prvý novembrový pokles indexu spotrebiteľských cien o 0,1 %. Na medziročnej báze bola inflácia najnižšia od decembra 1998, keď predstavovala 6,5 %. Ani rastúci domáci dopyt tak podľa analytika Sláve Capital Pavla Ondrisku nedokázal prekonať ochabujúce nákladové faktory a klesajúce svetové ceny, ktoré sú ovplyvnené globálnym spomaľovaním.

Pod medzimesačné zníženie cien potravín o prekvapivých 0,7 % sa podpísal najmä mohutný pokles cien ovocia o viac ako 11 %. Znížili sa najmä ceny tropického ovocia z dovozu, ktorého ceny zvyknú v zimných mesiacoch rásť. Ceny mäsa klesli o 0,6 %. „Prekvapivý pokles cien potravín pravdepodobne vyvolali nižšie ceny na európskom trhu a priaznivý vývoj kurzu slovenskej koruny,“ skonštatovala analytička Slovenskej ratingovej agentúry Katarína Kohútiková. Ako dodala, na tomto vývoji má svoj podiel aj zostrujúci sa konkurenčný boj medzi hypermarketmi, ktoré v snahe prilákať spotrebiteľov znižujú pred vianočnými sviatkami ceny. Pokles cien ropy, ktorý sa následne prejavil aj na cene pohonných hmôt, sa všeobecne očakával.

Analytici zväčša nepredpokladajú zníženie referenčných úrokových mier zo strany centrálnej banky. Vývoj inflácie totiž po utlmení vplyvu zmien regulovaných cien najvýraznejšie určujú ceny potravín a pohonných hmôt, ktoré sú mimo vplyvu nástrojov menovej politiky NBS. Najpodstatnejším oficiálnym inflačným ukazovateľom, ktorý môže NBS zohľadniť pri určovaní monetárnej politiky, je podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu vývoj čistej inflácie. Tá sa však počas celého roka pohybovala v relatívne úzkom pásme 3,1 % až 4,0 %. „Vo vývoji inflácie z tohto pohľadu nenastala taká výrazná zmena ako to na prvý pohľad vyplýva zo sumárnych čísel spotrebiteľskej inflácie,“ povedal Prega. Ako dodala Kohútiková, vysoký deficit na bežnom účte stále visí ako Damoklov meč. Prega pripúšťa znižovanie sadzieb až v prvom štvrťroku budúceho roka a predpokladá ich pokles o 0,5 percentuálneho bodu.

Ondriska síce vidí priestor pre znižovanie úrokových sadieb už v súčasnosti, avšak len vtedy, ak by bola vláda ochotná sprísniť fiškálnu politiku. Koncoročná miera inflácie bude totiž podľa neho nižšia ako koncoročný inflačný cieľ NBS a v prvom štvrťroku budúceho roka pri neochote pokračovať v deregulácií cien, dosiahnu medziročné hodnoty celkovej inflácie najnižšie úrovne v histórií Slovenska.

Ondriska súčasne upozornil na hrozbu vysokého rastu nominálnych miezd v súvislosti s inflačným vývojom. „Odborári budú požadovať plošný rast nominálnych miezd zohľadňujúci dosiahnutú infláciu, ktorá bola relatívne vysoká, bez ohľadu na rozdielny rast produktivity práce,“ skonštatoval. Ako dodal, reálne mzdy sa však vypočítavajú na základe očakávanej inflácie, ktorá je rekordne nízka. Výsledkom by tak podľa Ondrisku mohol byť príliš vysoký rast reálnych miezd prekračujúci rast národohospodárskej produktivity, ktorý môže ohroziť rentabilitu firiem na mikroúrovni a konkurencieschopnosť krajiny na makroúrovni.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

22. 7. 2024

USD 1,089 0,000
CZK 25,231 0,030
GBP 0,842 0,001
HUF 389,730 1,170
CAD 1,497 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS