Deficit verejných financií v roku 2002 vo výške 37,6 mld. Sk bude predstavovať 3,6 % z predpokladanej hodnoty hrubého domáceho produktu (HDP). Deficit štátneho rozpočtu (ŠR) dosiahne 46,5 mld. Sk, pričom čistý schodok centrálnej vlády bude len 37 mld. Sk. Tento rozdiel vyplýva zo skutočnosti, že vláda pri vykazovaní schodku štátneho rozpočtu abstrahuje od výdavkov štátu na náklady spojené s reštrukturalizáciou finančného sektora. Vyplýva to zo strednodobých prognóz Národnej banky Slovenska (NBS).

Príjmy štátu by ku koncu roka 2002 mali podľa prognózy centrálnej banky dosiahnuť 221 mld. Sk, z čoho by mali granty a transfery predstavovať 2 mld. Sk. Čisté príjmy v hodnote 219 mld. Sk by sa na predpokladanom HDP mali podieľať 21,2 percentami. Celkové výdavky štátu očakáva NBS vo výške 258 mld. Sk, z čoho by granty a transfery mali tvoriť tiež 2 mld. Sk. Podiel čistých výdavkov na HDP sa prognózuje vo výške 24,8 %.

Centrálna banka očakáva postupné znižovanie fiškálneho deficitu, pričom v roku 2005 by sa mal na vytvorenom HDP podieľať len 2 %. Deficit štátneho rozpočtu by pritom mal dosiahnuť 26 mld. Sk a schodok verejných financií 27 mld. Sk.

Celkové príjmy budúcoročného ŠR sa rozpočtujú sumou 219,8 mld. Sk a celkové výdavky sa určujú sumou 257,8 mld. Sk. Rozpočtový schodok schválil parlament v objeme 38 mld. Sk a súhrnný deficit verejného rozpočtu na úrovni 36,8 mld. Sk, čo znamená, že zostal na navrhovanej úrovni zodpovedajúcej 3,5 % HDP. Poslanci zvýšili príjmy štátneho rozpočtu v porovnaní s vládnym návrhom približne o 949,2 mil. Sk a výdavky približne o 1,9 mld. Sk. Tým sa zvýšil plánovaný schodok štátneho rozpočtu z 37 mld. Sk na 38 mld. Sk.

Hrubý domáci produkt (HDP) by mal podľa predpokladov Národnej banky Slovenska (NBS) v strednodobom horizonte rásť. V roku 2003 by mohol reálny ekonomický rast dosiahnuť 4,2 %, v nasledujúcom roku 4,4 % a v roku 2005 by mal predstavovať 4,6 %. Rast HDP bude založený na raste vývozu s významným príspevkom fixných investícií a súkromnej spotreby. Vyplýva to z údajov zverejnených NBS. V budúcom roku NBS očakáva rast výkonnosti ekonomiky v rozpätí od 3,5 % do 3,8 %. Tohtoročný rast hospodárstva predpokladá v pásme 2,8 až 3,2 %.

Potenciálny rast HDP síce podľa predbežných analýz dosahuje 4,2 %, podľa NBS by sa však ekonomika nemala prehrievať, pretože odhadnutá úroveň potenciálneho produktu nezahŕňa efekty technologického a inštitucionálneho pokroku. Potenciálny HDP by mal rásť aj vzhľadom na očakávaný prílev priamych zahraničných investícií a začlenenie Slovenska do Európskej únie.

Najrýchlejšie rastúcou zložkou reálneho HDP by mal byť vývoz tovarov a služieb v dôsledku vyššej konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Jeho medziročná dynamika v stálych cenách bude v rokoch 2003 a 2004 dosahovať približne 8 % až 9 % a v roku 2005 takmer 10 %. Podľa NBS by rast vývozu mal byť významným faktorom udržateľnosti výkonnosti ekonomiky SR v dlhodobom horizonte. Dovoz tovarov a služieb bude ovplyvnený vývojom domáceho dopytu, ktorého relatívne nízke medziročné prírastky nebudú vyvolávať výrazné tlaky na dovozy.

Proces reštrukturalizácie podnikov spolu s predpokladaným pomalším rastom reálnych miezd v porovnaní s rastom produktivity práce sa premietne vo vyššej tvorbe rozvojových zdrojov. Tvorba hrubého fixného kapitálu by sa mohla podľa NBS zvyšovať medziročne o 4,8 % až 5,1 %. Miera hrubých fixných investícií, vyjadrená v stálych cenách, sa tak počas celého obdobia udrží vo výške 32 %. Hlavným stimulom fixných investícií pritom bude investičný dopyt nefinančných organizácií.

V porovnaní s ostatnými zložkami domáceho dopytu sa podľa NBS ako najzložitejší javí vývoj konečnej spotreby domácností. „V roku 2003 možno najmä v súvislosti s prognózovaným vývojom miezd a odčerpaním časti príjmov v dôsledku väčšieho rozsahu úprav regulovaných cien predpokladať spomalenie jej medziročnej dynamiky na 3,5 %, avšak v ďalších dvoch rokoch jej opätovné zrýchlenie na 4,2 % a 4,4 %,“ konštatuje sa v správe NBS.

Konečná spotreba verejnej správy by sa mala v roku 2003 v porovnaní s rokom 2002 zvýšiť v stálych cenách len o 0,1 %, v ďalších rokoch by sa však mal jej rast obnoviť na 2 % až 3,3 %. Táto prognóza berie do úvahy zámery strednodobého finančného výhľadu do roku 2004, podľa ktorých sa v strednodobom horizonte počíta so znížením úrovne prerozdeľovania verejných zdrojov a s postupnou redukciou spotreby štátu.

Prognóza vývoja HDP berie do úvahy hlavné strednodobé zámery makroekonomickej politiky, formulované v Predvstupovom ekonomickom programe. Pre jej naplnenie sú potrebné štrukturálne zmeny v podnikovom a finančnom sektore, na trhu práce, reforma verejných financií a sociálnej sféry, ako aj rozvoj regiónov pri postupnom vytváraní potrebného inštitucionálneho a právneho rámca.

Deficit bežného účtu platobnej bilancie by sa mal v strednodobom horizonte postupne znižovať z očakávaných 5,6 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2003 na 3,4 % v roku 2005. Rovnomerne by sa malo znižovať aj záporné saldo obchodnej bilancie z 78 mld. Sk v roku 2003 na 61 mld. Sk v roku 2005. Vyplýva to zo strednodobých prognóz Národnej banky Slovenska. V budúcom roku centrálna banka očakáva deficit bežného účtu na úrovni 7,9 % HDP ku koncu tohto roka medzi 8 až 9 % HDP.

V rokoch 2003 až 2005 centrálna banka predpokladá konsolidáciu a mierne oživenie hospodárskeho rastu našich najvýznamnejších obchodných partnerov. To by sa malo prejaviť v relatívne stabilizovanom vývoji slovenského exportu, ktorého priemerná ročná dynamika by sa mohla pohybovať na úrovni do 15 %. Tempo rastu dovozu SR by malo byť nižšie a malo by byť do 13 %. Deficit obchodnej bilancie by tak mal klesať.

Bilancia služieb by mala podľa NBS dosahovať stabilne prebytky, ktoré budú tak ako v súčasnosti determinovať najmä príjmy z dopravy a cestovného ruchu. Záporné sadlo bilancie výnosov bude dôsledkom platieb úrokov podnikovej sféry, čo však bude do istej miery kompenzovať rast výnosových úrokov z devízových rezerv NBS v dôsledku ich vyššej úrovne. V oblasti bežných transferov NBS predpokladá stabilizovanú úroveň príjmov z prevodov fyzických a právnických osôb, čo sa prejaví v ich priemernom prebytku prekračujúcom 10 mld. Sk.

Financovanie deficitu bežného účtu by malo byť v priebehu celého obdobia zabezpečené prílevom na kapitálovom a finančnom účte najmä priamymi a portfóliovými investíciami, prípadne dlhodobými úvermi čerpanými zo zahraničia.

Priame zahraničné investície (PZI) by však mali klesať, keďže sa postupne vyčerpávajú možnosti privatizácie štátneho majetku. Bude sa však zvyšovať význam ich prílevu do komerčného sektora. PZI by podľa odhadov NBS v roku 2003 mali predstavovať 50 mld. Sk, v ďalšom roku 41,5 mld. Sk a v roku 2005 už len 23,5 mld. Sk. Aj v oblasti portfóliových investícií by mal rásť význam ich získavania pre podnikový sektor. „Súčasne predpokladáme, že splatné štátne dlhopisy budú nahradené novými emisiami,“ uvádza sa v správe NBS.