ČLÁNOK




NBS naďalej očakáva v tomto roku rast HDP o 2,4 %
10. júna 2014

Hospodárstvo Slovenska by malo podľa očakávaní Národnej banky Slovenska v tomto roku vzrásť o 2,4 %. V aktuálnej prognóze tak centrálna banka nezmenila odhad rastu ekonomiky na tento rok v porovnaní s predchádzajúcou prognózou. V ďalšom roku očakáva Národná banka Slovenska zrýchlenie hospodárskeho rastu na 3,2 % a v roku 2016 by mal rast ekonomiky predstavovať 3,5 %. V predchádzajúcej marcovej prognóze pritom centrálna banka avizovala pre rok 2015 rast na úrovni 3,3 % a pre rok 2016 na úrovni 3,5 %.

„V porovnaní s predchádzajúcou predikciou sa prehodnotila úroveň domácej časti ekonomiky k lepšiemu vývoju,“ povedal na margo zverejnených čísel na utorňajšej tlačovej konferencii guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch. Dominantný vplyv na rast slovenskej ekonomiky by však mal naďalej zostať na strane zahraničného dopytu. „Aktuálne najmä nemecká ekonomika zaznamenáva pomerne robustný rast s pozitívnym vplyvom na exportnú výkonnosť našej ekonomiky, ktorá bola a zostane aj v celom strednodobom horizonte hlavným zdrojom rastu hrubého domáceho produktu,“ tvrdí guvernér.

V novej prognóze sú pritom zakomponované už aj dopady fiškálnej konsolidácie. Tie by však v nasledujúcich rokoch nemali byť významné. Pre budúci rok centrálna banka očakáva ich vplyv na hospodársky rast na úrovni 0,21 percentuálneho bodu a o rok neskôr iba zanedbateľných 0,04 bodu. Väčšinu z konsolidácie v týchto rokoch by podľa Národnej banky Slovenska mali tvoriť úspory samospráv vyplývajúce z prekročenia tretej hranice dlhovej brzdy a teda zmrazenie výdavkov na nasledujúce dva roky. Centrálna banka však zároveň vyrátala, že vplyvom zvyšovania domácej spotreby na druhej strane získa štát aj viac zdrojov. Podľa aktuálnej predikcie by napríklad v roku 2014 pritieklo do verejných financií o takmer 80 mil. eur viac oproti pôvodným predpokladom.

Centrálna banka očakáva popri zrýchľovaní hospodárskeho rastu aj postupné zlepšovanie situácie na trhu práce. Zamestnanosť by mala v tomto roku stúpnuť o 0,7 % a v ďalších dvoch rokoch by mala rásť zhodne o 0,6 %. Nezamestnanosť by tak mala postupne klesať z vlaňajších 14,2 % na tohtoročných 13,5 % a v ďalších dvoch rokoch na 12,8 %, resp. 12 %. „Na trhu práce sa potvrdili predpoklady z predchádzajúcej predikcie, keď firmy dokázali vytvoriť v dôsledku zvýšenej ekonomickej aktivity nové pracovné miesta. V horizonte predikcie by mal takýto vývoj pokračovať a v súlade s ním by sa mala postupne znižovať miera nezamestnanosti,“ povedal Makúch.

Aktuálna prognóza pritom potvrdila očakávania pomalého rastu cien. Centrálna banka ešte znížila odhad priemerného rastu spotrebiteľských cien na tento rok iba na 0,1 % oproti pôvodným 0,2 %. Takisto znížila odhad harmonizovanej inflácie aj na ďalšie obdobie. Pre rok 2015 o 0,3 percentuálneho bodu na 1,6 % a pre rok 2016 o 0,1 percentuálneho bodu na 1,9 %. Národná banka Slovenska hovorí najmä o klesajúcich nákladových faktoroch, ktoré nevykompenzuje ani rastúci domáci dopyt. „Z nákladových faktorov by mali ceny energií v súvislosti s technickými predpokladmi naďalej tlmiť rast spotrebiteľských cien,“ hovorí guvernér centrálnej banky, ktorá postupnú akceleráciu inflácie očakáva až k záveru tohto roka.

Lepší vývoj hospodárstva a pomalý rast cien by sa tak mal odzrkadliť aj na vývoji miezd. Pri raste nominálnych miezd v tomto roku o 2,8 % by mali reálne mzdy stúpnuť až o 2,7 %. Dynamika nominálnych miezd by podľa očakávaní centrálnej banky mala ďalej zrýchľovať na 4 % v roku 2015 a 4,2 % v roku 2016. Pri súčasnom zrýchľovaní rastu cien by tak reálne mali platy stúpnuť v roku 2015 o 2 % a v roku 2016 o 2,2 %.

Riziká aktuálnej prognózy považuje centrálna banka za vybilancované. Pri vývoji hrubého domáceho produktu smerom k vyššiemu rastu hovorí oživujúca sa domáca spotreba či lepšie čerpanie eurofondov, naopak prípadný pomalší rast by mohol spôsobiť slabnúci zahraničný dopyt a prípadné ďalšie konsolidačné opatrenia. Pri inflačnom vývoji by smerom k vyššej inflácii mohli prispieť technické predpoklady ako menové kurzy, či ceny komodít a energií. Na druhej strane tlmiaci vplyv na rast cien môžu mať napríklad nižšie ceny potravín vplyvom dobrej úrody.

Do prognózy však neboli zapracované riziká ďalšej eskalácie geopolitického napätia. Centrálna banka si však spravila prepočty, ako by na slovenské hospodárstvo dopadlo zníženie exportov ruskej ropy do únie, znehodnotenie ruského rubľa, zníženie obchodnej výmeny a pokles ekonomickej dôvery. Výsledkom by mohol byť v tomto roku negatívny vplyv na rast slovenskej ekonomiky až vo výške 1,4 percentuálneho bodu, v roku 2015 na úrovni 2,9 percentuálneho bodu a v ďalšom roku 1,8 percentuálneho bodu.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

18. 9. 2020

USD 1,183 0,004
CZK 26,727 0,020
GBP 0,913 0,002
HUF 360,780 0,380
CAD 1,560 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS