Na rozdiel od predchádzajúcej v nej totiž Národná banka Slovenska (NBS) nebola nútená prepĺňať sektor nadbytočnou korunovou likviditou aby docielila pokles cien najkratších fondov na akceptovateľnú úroveň a ich zotrvanie na tejto úrovni. V rozhovore pre tlačovú agentúru SITA to uviedol vedúci oddelenia operácii na voľnom trhu NBS Peter Andresič. Zároveň podotkol, že marec považuje za významný predovšetkým z pohľadu zníženia fluktuácie úrokových sadzieb.

V prvej marcovej perióde pôsobila centrálna banka súbežne s intervenciami na devízovom trhu aj na korunovom trhu sterilizačnými aktivitami s cieľom znížiť prílišnú volatilitu úrokových sadzieb. V danom okamihu boli totiž úrokové sadzby na medzibankovom trhu depozít príliš nízke, pričom ich zníženie sa udialo v priebehu veľmi krátkeho obdobia. „Po tom, čo centrálna banka deklarovala zámer vidieť najkratšie fondy na úrovni 10 %, sa sadzby stabilizovali. V druhej perióde bol výnimkou jedine posledný deň periódy, kedy overnighty spadli na 1 % úroveň. Táto situácia však bola špecifická,“ skonštatoval. Podľa P. Andresiča ovplyvnili samotné úrokové sadzby v druhej marcovej perióde okrem nefinančnej činnosti aj úspešný postup Ministerstva financií SR pri znižovaní výnosovej krivky, ktorý akceleroval pokles úrokových sadzieb.

Ministerstvo financií potvrdilo v predchádzajúcej perióde zámer znížiť náklady na obsluhu štátneho dlhu tým, že v obidvoch aukciách štátnych dlhopisov znížilo maximálny akceptovaný výnos do splatnosti z 18,067 % p.a. až na 16,8 %. V prvej z nich akceptovalo ministerstvo v plnej miere dopyt bankového sektora vo výške 3,59 mld. Sk pri výnosovom rozpätí od 16,95 % p.a. do 17 % p.a. V ostatnej aukcii ministerstvo prijalo 3,37 mld. Sk pri priemernom výnose 16,791 %, pričom kupón 3-ročných štátnych dlhopisov bol stanovený na 16,8 % a bol súčasne totožný s maximálnym možným výnosom do splatnosti. Minimálny výnos predstavoval 16,49 % p.a.

„Nič nenaznačuje tomu, že by v ďalšom období malo dôjsť k opačnému vývoju na slovenskom medzibankovom trhu. Pozitívne pôsobí aj fakt, že vo včerajšej aukcii štátnych dlhopisov stanovilo ministerstvo opätovne nižší výnos na úrovni 16 % p.a. Optimizmus pridáva aj to, že v apríli nie je splatný väčší objem štátnych dlhopisov. Aj keď generalizovať nie je možné, nemám obavy o ďalší vývoj na slovenskom peňažnom trhu,“ zdôraznil vedúci oddelenia operácii na voľnom trhu.

Počas marcovej periódy ministerstvo financií aktívne využívalo možnosť požičať si od NBS prostredníctvom tzv. technického úveru, keď do jej portfólia emitovalo štátne pokladničné poukážky, ktorých objem v jednom momente dosiahol okolo 7 mld. Sk. V zmysle zákona o štátnom rozpočte sú pokladničné poukážky emitované do portfólia NBS úročené diskontnou sadzbou 8,8 % p.a. plus 3 % p.a. a limit stanovený zákonom o NBS ako 5 % minuloročných príjmov štátneho rozpočtu predstavuje necelých 9 mld. Sk. Podľa P. Andresiča sa však závislosť ministerstva od centrálnej banky postupne znižuje a momentálne predstavuje len okolo 2,5 mld. Sk.