Reštriktívne opatrenia v oblasti verejných financií, ako aj obnovená deregulácia cien by mali znížiť fiškálny deficit a deficit bežného účtu platobnej bilancie Slovenska. V prípade poklesu deficitov sa bude môcť Národná banka Slovenska (NBS) v prvom polroku 2003 vrátiť k uvoľňovaniu monetárnej politiky. Vyplýva to zo zverejnenej analýzy Raiffeisen Zentralbank Österreich (RZB).

Podľa názoru analytikov banky bude hlavnou ekonomickou úlohou novej vlády vyriešenie potenciálnej hrozby vysokého rozpočtového deficitu a deficitu na bežnom účte platobnej bilancie. Kľúčový význam bude mať reforma verejných financií a redukcia fiškálneho deficitu. Analytici uviedli, že nie sú príliš optimistickí ohľadne rýchlosti a rozsahu reštrukturalizácie rozpočtových výdavkov. Kredibilita fiškálnej politiky bude v podstatnej miere závisieť od personálnej angažovanosti v rámci kľúčových ekonomických pozícií vo vláde, čo je v súčasnosti ťažko odhadnuteľné.

Analytici očakávajú v roku 2003 obnovenie rastu regulovaných cien. Deregulácia však bude menej výrazná ako po minulých voľbách. Miera inflácie preto vzrastie zo súčasných úrovní okolo 3 % na hodnoty zhruba 6 % až 7 %. Vzhľadom na administratívny charakter zvýšenia inflácie analytici neočakávajú, že to vyvolá opatrenia zo strany NBS. Naopak, NBS by mohla podporiť reštriktívne opatrenia vlády znížením oficiálnej sadzby v prvom polroku 2003. Reštriktívne opatrenia povedú k spomaleniu nárastu domáceho dopytu, avšak podľa názoru analytikov zlepšenie vývoja exportu môže zabrániť spomaleniu rastu hrubého domáceho produktu (HDP) a zabezpečiť zdravšiu štruktúru HDP.

Podľa analytikov banky však blížiace sa parlamentné voľby budú mať priamy vplyv na integračné snahy SR, ako aj na ďalší ekonomický vývoj krajiny. V prípade vzniku ďalšej reformne orientovanej vládnej koalície sa podľa nich vytvorí určitý priestor pre posilnenie slovenskej koruny v štvrtom štvrťroku 2002. Analytici však upozorňujú na to, že prípadná účasť Vladimíra Mečiara ako aj HZDS v novej vláde diskvalifikuje SR z integračného procesu. Na druhej strane, pravdepodobnosť takéhoto vývoja považujú odborníci RZB takmer za nulovú. Neistota ohľadne výsledku volieb viedla k oslabeniu slovenskej koruny takmer o 8 % z aprílových maxím. Analytici očakávajú pokračujúcu volatilitu meny do termínu volieb, i keď dostupnosť príjmov z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) by mala v určitom rozsahu upokojiť trh.

Druhé integračné zlyhanie Slovenska by malo podľa analýzy podstatne horšie následky ako to prvé. Spoločnosť ako aj ekonomické prostredie sa podľa analytikov podstatne líši od situácie pred voľbami v roku 1998. Izolácia hospodárstva pri súčasnej situácii je prakticky nepredstaviteľná. Analytici preto predpokladajú, že napriek súčasnému odmietavému postoju predseda strany Smer Róbert Fico nakoniec zmení svoju predvolebnú rétoriku a vytvorí vládu s niektorými pravicovými stranami.