Návrh programu ozdravenia vybraných bánk, ktorý vláda v utorok schválila navrhuje prispieť v prvom rade k ozdraveniu štyroch vybraných bánk (Slovenská sporiteľňa, a.s., Banská Bystrica, Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava, Investičná a rozvojová banka, a.s., Bratislava a Konsolidačná banka,š.p.ú., Bratislava), v ktorých má štát, resp. FNM SR významný podiel na ich základnom imaní. Z údajov reštrukturalizovaných bánk vyplýva, že k 31. decembru 1997 vykazujú spolu 57,2 mld. Sk klasifikovaných pohľadávok z úverov poskytnutých pred 1. januárom 1990. Zo zákona o bankách nevyplýva, že ozdravenie tejto časti ich úverového portfólia sa má uskutočniť výhradne len s účasťou štátu, či už priamou formou, dotáciou zo štátneho rozpočtu, alebo nepriamou formou prostredníctvom nižšieho odvodu dane z príjmov. Hoci sa názory o výške a čase účasti štátu na ozdravení bánk medzi Národnou bankou Slovenska (NBS) a Ministerstvom financií (MF) SR líšia, v každom prípade bude účasť štátu podľa prerokovaného materiálu len doplnková vo vzťahu k predmetným rizikovým aktívam. V rokoch 1999 až 2000 by mala dosiahnuť 4 mld. Sk (ročne po 2 mld. Sk) Vo forme nepriamej účasti štátu prostredníctvom výnimiek zo zákonov o tvorbe rezerv a opravných položiek, o daniach z príjmov, do účtovníctva sa negatívny dopad na štátny rozpočet v rokoch 1998-2000 kvantifikuje sumou 6 mld. Sk, t. j. v priemere 2 mld. Sk ročne. Okrem toho treba v štátnom rozpočte na rok 1999-2000 vytvárať rezervu na plnenie ručenia štátu za záväzky Konsolidačnej banky, š.p.ú., Bratislava (KBB) každoročne 1-1,5 mld. Sk. V uvedenom období reštrukturalizácie celkový negatívny dopad na štátny rozpočet by predstavoval 12-13 mld. Sk. Po odpočte pomyslených 6 mld. Sk, pretože banky kalkulujú so záporným základom dane, výpadok by dosiahol 6-7 mld. Sk. MF SR uvažuje, že by štát po roku 2000 na úhradu úrokov príjemcom zvýhodnených úverov (bytovým družstvám a fyzickým osobám) prispieval v menšej miere oproti súčasnosti. NBS navrhla uvoľniť z jej rezerv a opravných položiek na ozdravenie vybraných bánk dovedna 7,6 mld. Sk. MF SR odporúča, aby tieto prostriedky na ozdravenie vybraných bánk previedla NBS s účelovým použitím cez štátny rozpočet prípadne prostredníctvom KBB. Centrálna banka však viaže prevod týchto prostriedkov na podpísanie zmluvy o ručení medzi MF SR a NBS. „Najväčší podiel na ozdravení úverového portfólia formou odpisu stratových pohľadávok z úverov a to nielen poskytnutých pred 1. januárom 1990, ale aj v neskoršom období, ponesú samotné banky na úkor rozpustenia vytvorených opravných položiek,“ konštatuje schválený materiál. Zo strany štátu sa podľa materiálu odporúča vytvoriť priaznivejšie ekonomické prostredia pre podnikanie bánk a plnenie záväzkov dlžníckych podnikov voči bankám. Možno uvažovať i s prevodom časti klasifikovaných pohľadávok vrátane zdrojov ich krytia do KBB. NBS na tento účel navrhuje zriadiť osobitnú inštitúciu, v čom „nie je definitívna zhoda s MF SR“. Na druhej strane štát očakáva, že vybrané banky, ktoré stále majú nezastupiteľné miesto a rozhodujúci podiel na prijatých vkladoch a poskytnutých úveroch a vytvárajú referenčnú úroveň úrokovej miery z vkladov, ale hlavne úverov, prispejú ku zníženiu jej hladiny a dostupnosti úverov pre podnikateľskú klientelu. V opačnom prípade možno očakávať jednak zvýšený záujem domácich subjektov o zahraničné úvery ako aj prehodnotenie podpory štátu týmto bankám.