Návrh nižších deficitov ešte nemusí znamenať spokojnosť EK
Ministerstvom financií zverejnený plán znižovania schodkov verejných financií nie je tak razantný, ako odporúčala Európska komisia, preto podľa analytikov možno očakávať z jej strany naďalej výhrady
Plány ministerstva financií ešte znížiť deficity verejných financií v najbližších rokoch je podľa analytikov pozitívnym signálom smerom k Európskej únii. Ani nové schodky, navrhované pre rok 2008 na úrovni 2 % a pre rok 2009 vo výške 1,7 %, však nevylučujú možnosť, že Európska komisia (EK) bude napriek tomu od Slovenska naďalej žiadať väčšie úspory. Pri hodnotení slovenského konvergenčného programu totiž odporúčala konsolidáciu ešte výraznejšiu. „V podstate ministerstvo financií samo priznáva, že konsolidácia deficitu verejných financií nie je v súlade s predstavami EK, takže v tomto smere možno určite očakávať výhrady zo strany komisie. Tie môžu pri diskusiách o udržateľnosti kritéria vyústiť do kritiky vlády o jej malej snahe znižovať deficit v čase rýchleho ekonomického rastu. V tejto otázke však ostávam optimistom a nepredpokladám, že by to mohlo úplne prekaziť prijatie eura podľa plánu,“ uviedol pre agentúru SITA analytik VÚB banky Martin Lenko.
Plán zlepšenia hospodárenia verejných financií až k vyrovnanému rozpočtu v roku 2011 je však podľa analytika Volksbank Slovensko Vladimíra Vaňa pre Slovensko dobrou správou. „Pre zahraničné finančné trhy je to doteraz najhmatateľnejší dôkaz toho, že povolebné obavy z nezodpovedného rozšafného hospodárenia s verejnými financiami boli premrštené,“ myslí si Vaňo. Samostatnou otvorenou kapitolou však podľa neho zostáva to, či si budúcoročný vývoj inflácie nevyžiada mimoriadny zásah vlády vo forme úspornejšieho než plánovaného hospodárenia verejných financií. „Keďže už v aktuálnom návrhu vláda počíta s konsolidáciou verejných financií je zrejmé, že je lepšie pripravená na potenciálnu potrebu zasiahnuť proti prípadnej rýchlejšej inflácii vyššími než plánovanými úsporami,“
Vývoj inflácie však podľa ekonómov nie je jediným otáznikom v budúcom vývoji verejných financií. „Výhľad na tento rok pokladám za realistický. Vidím však riziká, že schodok verejných financií bude oproti aktualizovanému plánu vyšší v rokoch 2009 a 2010 a predovšetkým v roku 2010, ktorý je volebný,“ uviedol pre agentúru SITA analytik Slovenskej sporiteľne Michal Mušák. Doteraz totiž podľa neho bola hlavnou motiváciou vlády na znižovanie deficitu snaha o prijatie eura. „Ešte však musí ukázať, že je schopná znižovať výdavky aj v čase, keď už tento cieľ bude splnený,“ dodal. Otázka vývoja hospodárenia verejnej správy tak podľa Mušáka môže preto zaznieť aj od Európskej komisie. „Výraznejšie komplikácie pri hodnotení fiškálneho kritéria však neočakávam,“ uzavrel analytik Slovenskej sporiteľne.
Ministerstvo financií, vzhľadom na lepší makroekonomický vývoj ako aj vzhľadom na požiadavky Európskej komisie na väčšie šetrenie, navrhlo deficit v tomto roku znížiť z rozpočtovaných 2,3 % hrubého domáceho produktu na 2 %. Pre rok 2009 rezort navrhuje výšku deficitu znížiť o 0,1 percentuálneho bodu na 1,7 % a pre rok 2010 ponecháva jeho výšku na rozpočtovanej úrovni 0,8 %. Ministerstvo pritom prvýkrát zverejnilo aj návrh deficitu hospodárenia verejnej správy aj na rok 2011, kedy by mala dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. Návrhom salda verejnej správy pre Východiská rozpočtu verejnej správy na roky 2009 až 2011 by sa mala v blízkej budúcnosti zaoberať vláda.
Deficity verejnej správy na roky 2008 a 2009 ministerstvo pritom navrhuje znížiť oproti rozpočtu o príspevok očakávaného vyššieho výberu daní a odvodov na základe aktuálnych prognóz. Cieľ na rok 2010 však zostáva v porovnaní so schváleným rozpočtom, napriek o vyše 21 mld. Sk vyššiemu odhadu daňových a odvodových príjmov, nezmenený, čo podľa rezortu financií vytvára priestor pre priority vlády. „Vyrovnaný rozpočet v roku 2011 sa všeobecne očakáva. Nesporne významným pozitívnym signálom je fakt, že navrhovaná úprava sáld verejnej správy je v súlade s odporúčaniami EK použiť nadpríjmy rozpočtu na znižovanie deficitu, čo je veľmi dôležité z hľadiska ambícií krajiny prijať euro v roku 2009,“ dodáva ministerstvo financií.
0,005
0,065
