Kľúčový burzový ukazovateľ „novej ekonomiky“ Nasdaq Composite (index vyše 5500 biotechnologických, počítačových, internetovských a mediálnych účastín) zažil vo svojej histórii nejeden raketový vzostup a niekoľko pádov do hlbokej kurzovej priepasti.

Príklad z rokov 2000 a 2002: V marci 2000, na vrchole „novoekonomického burzového ošiaľu“ vystrelil Nasdaq Composte na historický rekord 5133 bodov. Potom spľasla burzová bublina, pričom k prvotnému poklesu hodnoty účastín sa po 11. septembri 2001 pridružil tiež nagtívny dopad teroristického útoku na Svetové obchodné centrum a Pentagon a následný boj Spojených štátov a ich spojencov proti globálnej teroristickej hydre na čele s Usámom bin Ládinom. Výsledok: V januári 2001 sa úroveň Nasdaq Composite znížila na 2252 bodov, 21. septembra 2001, v prvý deň znovuotvorenia burzy po teroristickom útoku bin Ládinovej kamalrily, dokonca na 1423 bodov. Do roku 2002 vstúpil Nasdaq Composite na úrovni 2000 bodov, vo februári klesol tesne nad hranicu 1700 bodov a v súčasnosti úporne bojuje s laťkou vo výške 1800 bodov.

Následky pre podnikateľské aktivity firiem „novej ekonomiky“ boli ďalekosiahle. Počas internetovskej eufórie nepotrebovala väčšina info-technologických spoločností nijaké reálne financie od bankových domov na ekonomický rozvoj. Ak chceli kúpiť konkurenčnú firmu, ponúkli jej majiteľom vlastné akcie. Zvyšnú sumu v hotovosti zaplatili buď z podnikovej pokladnice alebo ju získali predajom účastín. Ak potrebovali ozajstné peniaze na investície, založili v bankách akcie. Funkciu bankových úverov prevzali teda finančné prostriedky z neustále rastúcich kurzov. Inak povedané: Pokladníkmi internetovskej rozpínavosti sa stali burziáni, kupujúci na parkete účastiny a očakávajúci neustály rast akciových kurzov, aby takto (so ziskom) refinancovali vynaložené investície. Išlo v podstate o príslovečný princíp snehovej gule. Uvážliví burziáni napokon iba čakali, kedy táto čoraz väčšia snehová gula narazí na múr reality. Stalo sa tak v marci 2000 – s dodnes trvajúcimi tektonickými otrasmi. Keď sa hodnota akcií väčšiny infotechnologických účastín prepadla nezriedka o 90 percent (!), začali si novoekonomickí manažéri uvedomovať, že musia zmeniť dovterajšiu rozvojovú stratégiu a zamerať sa na predaj výrobkov a služieb ozajstným zákazníkom, platiacim konkrétne peniaze. Na konci tohto „klasického hospodárskeho kolotoča“ musela stáť skutočná bilancia s reálnymi príjmami (a výdavkami) – a hlavne s údajom o dosiahnutom zisku. Pre mnoho „novoekonomických“ firiem však boli tieto viac ako normálne požiadavky priveľkou prekážkou – preto spomínaný prepad o 90%, preto u niektorých dokonca vylúčenie z obchodovania na burze Nasdaq pre nesplnenie burzových kritérií.

Pre starých harcovníkov na technologickej burze nebol pokles v uplynulých dvoch rokoch pravda priveľmi prekvapujúcim šokom, ktorý by ich nadmieru vyviedol z rovnováhy: Nasdaq začal svoju burzovú púť 8. februára 1971 na 100 bodoch. V roku 1973 došlo k prvému rukolapnému krachu: klesol na 60 bodov. Základným znamením indexu Nasdaq Composite boli odjakživa obrovské výkyvy. Ten, kto však mal pevné nervy, mohol na technologickej burze zarobiť pomerne dobré peniaze: Štatistici totiž vyrátali, že od svojho počiatku rástli technologické akcie v priemere, napriek všetkým dočasným výkyvom, ročne o približne 10%.

Nasdaq je skratkou pre National Association of Securiies Dealers Automated Quotation System, v slovenskom preklade Národné združenie obchodníkov s cennými papiermi, pracujúcich s automatickým určovanám kurzov. Jeho vznik vo februári 1971 bol kolosálnou burzovou novinkou: Dovtedy bolo pre burzové dianie symptomatické „jarmočné“ obchodovanie na parkete, kde pred kurzovými maklérmi divoko gestikulovali burziáni, predávajúci či kupujúci príslušné účastiny. (Takáto atmosféra – mimochodom – dodnes vládne na legendárnej Wall Street.) Nasdaq bol revolúciou: Celé obchodovanie prebieha v kompjútroch; počítačové programy vyratúvajú bez prestávky ponuku a dopyt – a následne kurz tej či onej akcie. Návštevník v priestoroch technologickej burzy márne hľadá „klasický“ burzový parket. Namiesto neho tíško pracujú v sídle burzy Nasdaq na new-yorskom námestí Times Square superrýchle a extravýkonné kompjútre.

Burza Nasdaq sa nezmazateľne zapísala do povedomia svetovej verejnosti v roku 1999, keď hodnota všetkých na nej kótovaných akcií, odrážajúca sa v indexe Nasdaq Composite, vzrástla za 12 mesiacov o 85% (!!!), čo je osamelý rekord v celej americkej burzovej histórii. Následné roky však boli – ako sme už spomenuli – jednou veľkou katastrofou. Veľká väčšina aktérov na technologickej burze si preto vlani pri príležitosti 30. výročia vzniku technologickej burzy do budúcnosti neželala nič iného, než upokojenie situácie: skončenie monumentálnych výkyvov a návrat ku „klasickému“ ročnému rastu o 10%. A tento sen trvá dodnes.