Na možnosť úspory finančných prostriedkov v domácnosti v najbližších 12 mesiacoch sa pesimisticky díva až 70 % občanov. Z hľadiska pravdepodobnosti z tohto počtu očakáva úspory s nižšou pravdepodobnosťou 30 % a s vyššou pravdepodobnosťou 40 % respondentov. Optimistický pohľad na kumuláciu úspor v horizonte jedného roka má len štvrtina (25 %) opýtaných, pričom očakávania sa podľa pravdepodobnosti delia na 6 % (vyššia pravdepodobnosť) a 19 % (nižšia pravdepodobnosť). Vyplýva to z poslednej etapy prieskumu Spotrebiteľský barometer, ktorý na prelome mesiacov jún a júl 2000 realizoval Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade Slovenskej republiky.
Zaujímavosťou tejto časti prieskumu je vysoký podiel negatívnych odpovedí v najvyššej príjmovej kategórii (s príjmami nad 6 014 Sk na jedného člena domácnosti). Takmer polovica opýtaných (48 %) vcelku neočakáva vo svojej domácnosti v najbližších 12 mesiacoch úspory. Situáciu nevedelo posúdiť 5 % opýtaných a pozitívne očakávania v oblasti úspor prejavilo v tejto príjmovej skupine 47 % respondentov. Počet pesimistov sa takisto zvyšuje aj z hľadiska dosiahnutého vzdelania. Pokým úspory vcelku očakáva 29 % vysokoškolsky vzdelaných respondentov, v skupine so základným vzdelaním je to len 17 % opýtaných.
Veľký rozdiel v potenciálnych možnostiach sporenia bol zaznamenaný aj z hľadiska socioprofesijných skupín. Pokiaľ optimisticky vidí možnosť sporenia 71 % podnikateľov, v skupine zamestnancov sa podiel optimistov znižuje na 30 %, medzi kvalifikovanými robotníkmi je to 32 % respondentov, ostatní robotníci predstavujú už len 18-percentný sporiteľský potenciál. Spomedzi nezamestnaných a dôchodcov možnosť úspor v najbližšom roku vcelku očakáva len 13 % opýtaných.
Z hľadiska veľkosti sídiel najmenší optimizmus prejavili obyvatelia miest nad 100 tisíc obyvateľov. Úspory v tejto skupine vcelku očakáva len 17 % opýtaných. V sídlach s počtom od 50 do 100 tis. obyvateľov naopak pozitívnu odpoveď uviedlo 32 % respondentov. V týchto intervaloch sa potom pohybujú aj odpovede obyvateľov menších sídel. Vcelku pozitívne očakávania ohľadom úspor má 23 % obyvateľov sídel s veľkosťou od 10 do 50 tisíc obyvateľov, v sídlach od 2 do 10 tisíc obyvateľov je to 28 % respondentov a v sídlach s počtom obyvateľov do 2 000 sa pozitívne očakávania pohybujú okolo 26 %. V tejto časti prieskumu nevedelo situáciu posúdiť od 2 % do 7 % respondentov, zvyšok tvoria negatívne naladení potecionálni sporitelia. Z regionálneho hľadiska je počet respondentov vcelku očakávajúcich nejaké úspory najnižší v Bratislavskom kraji (19 %) a najvyšší v kraji Nitrianskom (33 %).
Podľa údajov Národnej banky Slovenska sa v júni 2000 priemerné úrokové miery korunových vkladov pohybovali od 7,68 % privkladoch na jeden mesiac až po 10,40 % pri ročných vkladoch.