ČLÁNOK


,

Najvyššie hodnotenie v projekte HESO získala privatizácia SPP
23. apríla 2002

Predaj Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) bol v prvom štvrťroku najvyššie hodnoteným opatrením v rámci prieskumu Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení (HESO). Priaznivé hodnotenie získal aj nový zákon o elektronickom podpise a predaj Slovenskej poisťovne. Najmenšiu spokojnosť vyjadrili účastníci prieskumu návrhu na odškodnenie klientov nebankových subjektov, či návrhu na odstupné a rôzne výhody pre poslancov Národnej rady SR.

Privatizácia SPP, ktorá je podľa hodnotiacich základným predpokladom eliminácie politických tlakov, možností korupcie a ich negatívnych dopadov na riadenie podniku a výsledky jeho hospodárenia, získala 173,1 bodu z celkových možných 300. Hodnotiacich prekvapila jediná záväzná ponuka, cenu však považovali za adekvátnu podmienkam súťaže. Viacerí pripustili, že jej výslednú podobu mohli negatívne ovplyvniť návrhy na zmenu privatizácie, nejednotnosť názoru domácej politickej scény, ako aj štátom deklarovaná nutnosť získať prostriedky z privatizácie SPP na splatenie dlhov a dôchodkovú reformu.

Poslanecký návrh na odškodnenie klientov zbankrotovaných nebankových subjektov bol najhoršie hodnoteným opatrením a získal mínus 124,1 bodu z možných mínus 300. Hodnotiaca komisia ho označila ako nezodpovedný a škodlivý. Každý z klientov nebankových inštitúcií sa totiž stal spolupodnikateľom, ktorý musí znášať nielen podiel na zisku, ale i riziko straty, a preto neexistuje dôvod na odškodnenie zo strany štátu. Odborníci súčasne ocenili, že vláda tento populistický návrh zamietla.

Rating prvého štvrťroka 2002 na Slovensku stúpol oproti poslednému kvartálu minulého roka z 59,9 bodu na 63,9 bodu. Rating je priemerom ratingov všetkých opatrení prijatých v danom štvrťroku a odráža názor hodnotiacej komisie na kvalitu a dôležitosť prijímaných opatrení. Projekt HESO realizuje na Slovensku Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), pričom pravidelného štvrťročného hodnotenia sa zúčastňujú ekonómovia, analytici, odborní žurnalisti, zástupcovia akademickej obce, stavovských organizácií a samosprávy.

Komentár hodnotiacej komisie k 5 opatreniam s najvyšším ratingom:

Predaj SPP bol vnímaný ako najdôležitejšie privatizačné rozhodnutie vlády M. Dzurindu. Väčšina hodnotiacich bola presvedčená o potrebe zmeny vlastníka ako základného predpokladu eliminácie politických tlakov, možností korupcie a ich negatívnych dopadov na riadenie podniku a výsledky jeho hospodárenia. Víťazné konzorcium spoločností Gaz de France, Ruhrgas a Gazprom je kvalitným strategickým investorom, ktorý zavedie v SPP kvalitnejšiu podnikateľskú kultúru, zvýši jeho ziskovosť, a zhodnotí tak aj zostávajúci podiel štátu. Hodnotiaci boli jedinou záväznou ponukou prekvapení, ale cenu považovali za adekvátnu podmienkam súťaže. Viacerí pripustili, že výslednú cenu mohli negatívne ovplyvniť návrhy na zmenu privatizácie, nejednotnosť názoru domácej politickej scény, ako aj štátom deklarovaná nutnosť získať prostriedky z privatizácie SPP na splatenie dlhov a dôchodkovú reformu. Samotný predaj sa uskutočnil transparentne a viacerí hodnotiaci ho označili za úspech a dobrý signál pre zahraničných investorov.

Podľa väčšiny hodnotiacej komisie je elektronický podpis základným pilierom modernej spoločnosti a nutným predpokladom rozvoja ekonomiky založenej na informačných technológiách. Elektronický podpis zjednoduší komunikáciu občanov a podnikateľských subjektov s orgánmi štátu, samosprávy či inými verejnými inštitúciami. Rozsah jeho používania na Slovensku však bude závisieť najmä od rýchlosti rozšírenia internetu. Podľa hodnotiacich bude pre používanie elektronického podpisu najdôležitejšie zaručenie jeho bezpečnosti proti zneužitiu neoprávnenými osobami, nakoľko takýto precedens by mohol zničiť dôveru v elektronické právne úkony a spomaliť ich rozvoj.

Odborníci považujú projekt informatizácie súdnictva za koncepčný krok v reforme súdnictva. Bez funkčného informačného systému sa efektívnosť súdnictva nemôže zvýšiť. K zlepšeniu stavu justície na Slovensku príde iba v prípade prijatia balíčka ďalších systémových opatrení. Odborníci udávajú ako príklad realizáciu projektu Súdny manažment. Tlak na zrýchlenie činnosti súdov našiel svoje vyjadrenie v projekte Počítače pre sudcov. Významným pozitívom pre transparentnosť súdnych konaní je systém prideľovania súdnych spisov bez možnosti predurčenia osoby sudcu, len na základe údajov z generátora náhodných čísiel. Prínosom pre informovanosť širokej verejnosti je zverejnenie Jednotného automatizovaného systému právnych informácií (JASPI) na internete. Tento krok umožňuje občanom rýchly a prehľadný prístup k plnému zneniu zákonov, vyhlášok a vládnych nariadení a judikatúr súdov. Odborná verejnosť privítala zverejnenie zoznamu úpadcov (subjekty v konkurze) na internete.

Väčšina odborníkov je názoru, že štát by nemal podnikať a predaj Slovenskej poisťovne (SP) hodnotila pozitívne. Allianz – nový vlastník – je kvalitným strategickým investorom, dosiahnutá predajná cena bola primeraná aktívam a podielu SP na poistnom trhu. Obavy však zazneli práve nad podielom Allianz-u na slovenskom trhu, nakoľko po akvizícii SP získal dominantné postavenie. Výčitky zazneli na adresu postupu pri zvyšovaní základného imania, ktoré predchádzalo privatizácii. Hodnotiaci však samotný predaj považovali za transparentný a ocenili, že bol skoordinovaný s minoritnými akcionármi a prebehol bez väčších problémov.

Podľa názoru hodnotiacej komisie má zavedenie inštitútu vyššieho súdneho úradníka, ktorý má konať prevažne v nesporových veciach, reálnu šancu odbremeniť sudcov od bežnej agendy administratívneho charakteru a od menej závažných právnych úkonov. V konečnom dôsledku tak môže prispieť k toľko požadovanému zrýchleniu súdneho konania a skvalitneniu rozhodovania. Zákon by mohol pomôcť zefektívniť prácu súdov, a tým aj k zlepšeniu vymáhateľnosti práva – jedného z najväčších problémov slovenskej ekonomiky. Sfunkčnenie súdnictva je kľúčové aj pre boj s korupciou. Dobré skúsenosti s pôsobením vyšších súdnych úradníkov v okolitých krajinách, a najmä v Českej republike, kde sa osvedčujú už od roku 1995, sú dobrým dôvodom na odporúčanie pre prijatie návrhu zákona o vyšších súdnych úradníkoch aj v NR SR.

Komentár hodnotiacej komisie k 5 opatreniam s najnižším ratingom:

Poslanecký návrh na odškodnenie klientov zbankrotovaných nebankových subjektov bol jednohlasne označený za nezodpovedný a škodlivý. Každý z klientov nebankových inštitúcií sa v podstate stal spolupodnikateľom, ktorý musí znášať nielen podiel na zisku, ale i riziko straty, a preto neexistuje dôvod, prečo by ich mal štát odškodňovať. Podľa viacerých členov hodnotiacej komisie by bolo nemravné, ak by sa ostatní občania mali prostredníctvom svojich daní skladať na straty tých, ktorí do nebankových subjektov vložili svoje prostriedky. Odborníci ocenili, že vláda tento populistický návrh zamietla.

Poslanecké návrhy presadiť rôzne nové výhody pre poslancov NR SR, ako napríklad bezplatnú leteckú dopravu či zvýšenie počtu odstupných platov, boli vnímané mimoriadne kriticky. Viacerí hodnotitelia upozornili, že poslanci by nemali byť zvýhodňovaní pred ostatnými občanmi. Argument, že lepšie sociálne zabezpečenie poslancov by mohlo znížiť mieru ich skorumpovateľnosti bol hodnotiacou komisiou označený za falošný, nakoľko ide predovšetkým o otázku charakteru, a nie sociálnych výhod. Fakt, že väčšia časť návrhov na rôzne privilégiá pre poslancov nebola schválená, bol niektorými hodnotiteľmi označený ani nie tak za dôkaz zodpovednosti poslancov, ako skôr za dôsledok predvolebného obdobia.

Napriek tomu, že návratná finančná výpomoc mestu Košice vo forme úveru je prijateľnejšia ako pôvodne navrhované odkúpenie mestských lesov, ide naďalej o nebezpečný precedens, vytvárajúci mäkké rozpočtové obmedzenia pre mestá, obce a v budúcnosti aj pre vyššie územné celky, potláčajúce motiváciu k zodpovednému hospodáreniu samospráv s ich vlastným majetkom a finančnými prostriedkami. Samosprávy tak budú mať pocit, že aj pri nezodpovednom hospodárení je tu stále štát, ktorý určite pomôže. Hodnotiaci označili vládnu pomoc zadlženým Košiciam za neštandardné a nesystémové opatrenie, ktorého náklady ponesú všetci daňoví poplatníci, a ktoré je v rozpore s deklarovanou snahou o decentralizáciu verejnej správy.

Hodnotiaca komisia odmietla negatívne rozhodnutie vlády ohľadne transformácie TASR. Táto štátna príspevková organizácia sa mala podľa pôvodného zámeru MK SR zmeniť na akciovú spoločnosť so 100%-ným vlastníctvom štátu a možnosťou jej postupného odpredaja iným subjektom z mediálnej oblasti, čím by sa zmenil aj režim hospodárenia a financovania agentúry. Udržiavanie TASR ako „kvázištátnej“ inštitúcie je podľa odborníkov dlhodobo neudržateľné a pre demokratickú a názorovo pluralitnú budúcnosť Slovenska by bolo najlepším riešením odštátnenie tlačovej agentúry a jej prechod na súkromnú podnikateľskú bázu. Transformácia TASR nie je aj vďaka relatívne nízkej finančnej náročnosti na štátny rozpočet problémom ekonomickým, ale predovšetkým politickým. Pre každú vládu je totižto výhodné mať priamy dosah na modelovanie mediálneho obrazu o svojej vlastnej činnosti, čo je obzvlášť markantné v predvolebnom období. Odsunutie transformácie bolo označené ako spoločný neúspech TASR a MK SR, ktoré sa štyri roky nevedeli dohodnúť na jej konečnej podobe.

Hodnotiaca komisia považuje pôvodný návrh FNM na rozdelenie výnosu z predaja SPP, ktorý vyčlenil zo 130 miliardového privatizačného príjmu len 20 miliárd korún na splatenie štátneho dlhu, za neprípustný a unisono ho odmietla. Hodnotiaci sa zhodli, že príjmy z privatizácie by mali byť použité výlučne na splatenie štátneho dlhu a reformu dôchodkového systému, ktoré sú v súčasnosti z hľadiska makroekonomickej stability a reforiem najdôležitejšie. Kritizované bolo akékoľvek použitie jednorazových privatizačných výnosov na rozvojové projekty. Úhrada dlhov v nereformovaných sektoroch (napr. zdravotníctvo, železničná doprava) by bolo plytvaním, nakoľko by sa len oddialila potreba uskutočnenia systémových zmien, ktoré majú zabrániť vzniku nových dlhov. Návrh FNM je v príkrom rozpore s pôvodnými plánmi vlády, odporúčaniami Medzinárodného menového fondu či očakávaniami ratingových agentúr, ktoré zníženie dlhov už zahrnuli do svojich ratingových výhľadov pre SR. Väčšina hodnotiacich očakáva zmenu pôvodného návrhu.

Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) prináša výsledky projektu Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení (HESO) za prvý štvrťrok 2002. V rámci projektu HESO sa štvrťročne vyjadruje vyše 40 odborníkov k navrhovaným a realizovaným opatreniam zákonodarnej, výkonnej moci, ako aj k rozhodnutiam verejných inštitúcií. Projekt HESO tak prináša názor odbornej verejnosti na dôležité opatrenia ekonomicko-sociálneho charakteru ovplyvňujúcich kvalitu života občanov.

Rating štvrťroka, ktorý je priemerom ratingov všetkých opatrení prijatých v danom štvrťroku, reflektuje názor hodnotiacej komisie na ich kvalitu a dôležitosť a odráža mieru reformnej atmosféry v spoločnosti. Rating 1. štvrťroka stúpol na 63,9 bodov z úrovne 59,9 bodov v 4. štvrťroku 2001. (Rating dosahuje hodnoty v intervale od -300 do +300 bodov.)

Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení Január-Marec 2002
5 opatrení s najvyšším ratingom
RATING [-300,300]
Privatizácia SPP 173,1
Zákon o elektronickom podpise 159,9
Projekt informatizácie súdnictva 152,0
Predaj Slovenskej poisťovne 138,4
Návrh zákona o vyšších súdnych úradníkoch 133,0
5 opatrení s najnižším ratingom
RATING [-300,300]
Návrh na odškodnenie klientov nebankových finančných subjektov -124,1
Návrhy na odstupné a rôzne výhody pre poslancov NR SR -76,7
Vládny úver mestu Košice -69,0
Odsunutie transformácie Tlačovej agentúry Slovenskej republiky -59,0
Návrh FNM na rozdelenie výnosu z privatizácie SPP -36,7
Rating I. štvrťroka 2002 – prijaté opatrenia 63,9
Rating IV. štvrťroka 2001 – prijaté opatrenia 59,9

Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

18. 6. 2024

USD 1,072 0,000
CZK 24,767 0,068
GBP 0,845 0,000
HUF 395,130 1,120
CAD 1,473 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS