Calpers vo svojom vyhlásení uviedol, že predá svoje investície v Thajsku, na Filipínach, v Malajzii a Indonézii, pretože zvážil všetky kritériá, ktoré sa týkajú sociálnych otázok a ľudských práv.

Vládni predstavitelia v Thajsku a Malajzii stále trvajú na tom, že americký penzijný fond nebudú nasledovať ďalšie podobné investičné subjekty.

V Malajzii vládne a finančné kruhy dodávajú, že Calpers bol relatívne novým investorom v Ázii a nepozná všetky dimenzie rozvíjajúcich sa trhov v tomto regióne.

Evidentné sú snahy bagatelizovať verdikt Calpersu, no jeho „odchod“ je v každom prípade šokom, pretože ho nespôsobili iba finančné, ale skôr etické dôvody, ktoré začal tento americký penzijný gigant čoraz viac zohľadňovať. Ide najmä o nezávislosť súdov, ale aj o právny rámec, v rámci ktorého sa majú chrániť práva zamestnancov. V kontexte novej filozofie Calpersu sa posudzuje aj otvorenosť kapitálového trhu, ochrana investorov a efektívnosť regulácie.

Vari po prvý raz sa investičné kritériá enormne silného penzijného fondu presúvajú za rámec „tradičných“ ekonomických faktorov a vplyvov.

Calpers zdôraznil, že hlavným dôvodom jeho stiahnutia sa z Malajzie a Indonézie boli chabé výsledky v oblasti dodržiavania ľudských práv, v prípade Filipín dominovali finančné aspekty, v Thajsku možno hovoriť o kombinácii oboch týchto aspektov.

Časť analytikov je zmätená z rozhodnutia amerického penzijného fondu, pretože výkonnosť ekonomík krajín, ktoré opúšťa, boli relatívne dobré.

Calpers zároveň definoval krajiny, ktoré sú akceptovateľné z pohľadu jeho ďalších investícií.

Chce získať napríklad akcie niektorých spoločností v Poľsku a Maďarsku.

Nebráni sa ani vstupu na argentínsky a brazílsky trh, do „povolenej zóny“ patrí aj Mexiko, Chile, Izrael, Juhoafrická republika, Peru a Turecko.

Za neinvestičnú zónu však považuje Čínu, Indiu, Rusko, Pakistan a Venezuelu.