Svetová ekonomika sa nachádza v najnestabilnejšom stave od čias veľkého ropného šoku v rokoch 1973 až 1974. Zhoršenie ekonomickej situácie v priemyselne vyspelých krajinách sa negatívne prejavuje na rozvojových krajinách, vyvolávajúc negatívne tendencie v globálnom rozmere. Konštatuje to analýza Inštitútu pre medzinárodné financie so sídlom v USA (Institute of International Finance- IIF).

IIF je organizáciou vedúcich finančných inštitúcií vo svete. Medzi jej členov patria Citigroup, Merill Lynch a ešte ďalších 300 finančných inštitúcií z viac ako 40 krajín sveta, ktoré sa zaoberajú zberom analýzou informácií o štátoch, ktoré si požičiavajú na finančných trhoch. Vznikol v roku 1984.

Pretože USA balansujú na hrane ekonomickej recesie, ekonomický rast v Európe sa spomalil, Japonsko sa vôbec nemôže dostať zo stavu hospodárskej stagnácie, rozvojové krajiny sa preto stretnú s podstatným znížením prílevu zahraničných investícií a pádom dopytu po tovaroch a službách, ktoré vyvážajú.

Podľa prognóz inštitútu, prílev čistých zahraničných investícií do rozvojových bude v tomto roku menej ako 150 miliárd USD, hoci priemerný prílev za posledných päť rokov bol 210 mld. USD.

Pre mnohé, ekonomicky nie vyspelé krajiny, bol prílev finančných prostriedkov do ich ekonomiky z vyspelých krajín do ich ekonomík neoddeliteľnou súčasťou ich ekonomického rastu. Vlády tých krajín majú podľa IIF vážne ekonomické obavy z toho, že tok priamych zahraničných investícií môže vyschnúť.

Dôvera investorov v novo vznikajúce trhy v rozvojových krajinách, ktoré sa zvyknú označovať pojmom emergin markets, bola oslabená na minimum počas svetovej finančnej krízy v rokoch 1997 až 1998. Investori vtedy s panikou odchádzali z kapitálových trhov týchto krajín. Záverečnou bodkou v kríze bolo keď ruská vláda odmietla vyplatiť investorom štátne cenné papiere. Vďaka tomu skrachovala aj Priemyselná banka, ktorá ručila za investície Slovenskej sporiteľne v Rusku za viac ako 1 miliardu korún. Posledné pády na trhoch technologických spoločností vedú k tomu, že investori sa správajú mimoriadne opatrne. Aj v čase svetovej finančnej krízy sa neznížil prílev priamych zahraničných investícií. Bolo to kvôli tomu, že investori mali relatívne veľkú dôveru v dlhodobú perspektívu takých krajín ako je Brazília, Mexiko a Južná Kórea.

V súčasnosti sa investori pozerajú na tieto krajiny oveľa pesimistickejšie. Podľa vedenia IIF svetoví investori a nadnárodné spoločnosti si čoraz viac uvedomujú politické riziko spojené s trhmi rozvíjajúcich sa krajín. Finančná kríza v Turecku sa začala politickým konfliktom medzi predsedom vlády a prezidentom. Ďalším príkladom je Argentína kde slabá vláda nemôže dosiahnuť zníženie výdavkov štátneho rozpočtu a dostať krajinu z už tri roky trvajúcej recesie.

Spomalenie ekonomického rastu v rozvinutých krajinách prináša úder pre výrobcov, ktorí z rozvojových krajín vyvážajú svoje výrobky do vyspelých štátov. Export štátov z regiónu juhovýchodnej Ázie a Tichého oceánu stúpne podľa predpovedí IIF len o 5 percent oproti 23 percentám v roku 2000. Podobná bude situácia v latinskej Amerike kde celkový vývoz dosiahne podľa predpovedí v tomto roku 7 percent, oproti minuloročnému nárastu, ktorý bol 22 percent.

Niektoré informácie hovoria o tom, že ekonomická situácia v najväčšej svetovej ekonomike sa prestala zhoršovať, IIF si myslí, že mnohé americké firmy sú ešte v moci ekonomického rozčarovania, ktorý je vyvolaný ich nepriaznivými hospodárskymi výsledkami. Za posledné dva mesiace mnohé americké firmy oznámili, že znižujú počet zamestnancov v centrálach a aj v zahraničných pobočkách a znížia investície do výroby.