Šéf americkej centrálnej banky Federal Reserve (Fed) Alana Greenspana má 75 rokov a obrovskú autoritu nielen v bankových kruhoch. V úrade je už štvrté funkčné obdobie za sebou. S menom A. Greenspana sa spája historicky najdlhšie trvajúca expanzia americkej ekonomiky.

Pri slávnostnom menovaní do štvrtého funkčného obdobia si prezident Clinton s predsedom rady guvernétrov Fed navzájom polichotili. B. Clinton ocenil Greenspanove „sofistikované analytické schopnosti a zdravý rozum“. Bankár zasa pochválil prezidenta za vplyv na prehĺbenie fiškálnej disciplíny. Zjavne dobrá nálada v Bielom dome dokázala, že Američania pochopili nezmyselnosť politického vplyvu na menovú politiku štátu. Demokrat Clinton a republikán Greenspan preukázali aj v doterajšom „spolužití“ prinajmenšom schopnosť počúvať sa. A. Greenspan je vo funkcii šéfa Federal Reserve od roku 1987, ked ho menoval prezident Ronald Reagan. S republikánskym prezidentom Bushom zrejme tiež nájdu spoločnú reč, aj keď asi nie všetky názory budú harmonizovať.

Agentúra Reuters citovala A. Greenspana, ktorý ponuku pokračovať vo vedení centrálnej banky bez váhania prijal so slovami, že ho fascinuje aplikácia ekonomickej teórie v praxi. USA zaznamenali niekoľko rokov konjunktúry, ktorú charakterizuje nezvyčajná kombinácia vysokého rastu výkonnosti ekonomiky, nízkej nezamestnanosti a nízkej inflácie. Pozoruhodná nenáhoda je, že najlepšie roky americkej ekonomiky sú spate s pôsobením A., Greenspana.

Šéf Federálneho rezervného systému USA má povesť prísneho strážcu meny. Na verejnosti nevystupuje často, zato jeho názory dokážu ovplyvniť finančné trhy na celom svete. Konzervativizmus v narábaní s peniazmi vyznáva A. Greenspan aj v súkromí. Väčšinu vlastných peňazí ukladá do bezpečných cenných papierov, ktoré garantuje štát. Bankár bankárov pritom nedostáva závratne vysoký plat. Necelých 140 tisíc dolárov ročne ho radí medzi slabšie zarábajúcich šéfov ústredných bánk. V daňovom priznaní za finančný rok 1998 Greenspan uviedol, že do cenných papierov investoval spolu okolo 5 miliónov dolárov, nevlastní však žiadne akcie. Vraj celkom cieľavedomo sa vyhýba všetkému, čo by mohlo vyvolať čo i len podozrenie z konfliktu záujmov. Programovo investuje do krátkodobých vládnych dlhopisov, pretože v porovnaní s dlhodobými nie sú také citlivé na vývoj úrokových sadzieb, ktoré Fed určuje. Americké zákony predsedovi Fed-u zakazujú investovať do niektorých druhov cenných papierov, napríklad do akcií bánk, sporiteľní alebo do vládnych dlhopisov, ktoré predávajú primárni dealeri. „Predseda, ktorého súkromné investičné portfolio je mimoriadne konzervatívne, vedome nevyužíva možnosti, ktoré mu zákon poskytuje,“ povedal pre Reuters Greenspanov hovorca Bill Moore. Manželka šéfa Fed-u Andrea Mitchellová, spravodajkyňa televíznej stanice NBC, do akcií naopak investovala.

Po menovaní na štvrté funkčné obdobie si A. Greenspan zažartoval. „Je to ako keď si dávate oriešky a neviete prestať,“ povedal novinárom a celkom vážne dodal, že „…bola a stále je to pre mňa výnimočná výzva…“. Vzápätí sa priznal, že patrí medzi ekonómov, ktorí radi pitvajú akúkoľvek štatistiku.

Greenspana v americkom seriále osobností Biography vyhlásili v roku 1998 za muža roka, pričom v zdôvodnení sa v superlatívoch spomenuli viaceré zásluhy – napríklad skutočnosť, že USA zaznamenali najdlhšiu mierovú expanziu v histórii, ale aj fakt, že nezamestnanosť je v USA najnižšia za posledných 30 rokov. Odborníci si vážia, že Greenspanovo opatrné riadenie ekonomiky zažehnalo hroziacu bankovú recesiu na konci 80.-tych rokov. Greenspanova politika zabránila aj hrozbe prehriatia ekonomiky v roku 1994, Fed sa úspešne vyrovnal s ázijskou finančnou krízou v roku 1997 a ruskou krízou koncom roku 1998.

A. Greenspan takmer hneď po zmenách v strednej Európe naznačil, že prechod bývalých komunistických krajín ku kapitalizmu bude pomalý, bolestný a neistý. „Zmena vzťahov k vlastníctvu a zisku nie je jednoduchá. Postoje sa odvíjajú od najhlbších ľudských hodnôt,“ tvrdil A. Greenspan a pripomenul reformátorom, že „úspěšná ekonomika má korene v ochrane vlastníctva, slobode prejavu a v ďalších právach, ktoré obmedzujú vpyvy vlád a uvoľňujú ruky trhom… zrušenie centrálneho plánovánia v ekonomike neznamená automaticky nastolenie slobodného trhového režimu,“ povedal a pripomenul skúsenosť, keď sa v niektorých krajinách presadzoval názor, že kapitalistický prístup k životu je zakódovaný v ľudskej povahe. V skutočnosti ostávajú z čias centrálneho plánu v ľuďoch zvyky, ktorých sa zbavujú len pomaly.