ČLÁNOK




Na začiatku bude superfúzia…
12. februára 2001

Všetko sa začalo rozhodnutím španielskej vlády, ktorá pred niekoľkými dňami stanovila podmienky pre zamýšľanú a dávnejšie deklarovanú fúziu dvoch domácich energetických gigantov – spoločností Endesa a Iberdrola.

Mala vzniknúť „superfirma“ (bez účasti zahraničného strategického partnera), ktorá by dominovala nielen v Európe, ale mala sa stať štvrtou najväčšou energetickou skupinou vo svete.

Premiér Aznar však urobil maximum, aby sa akceptovali všetky pripomienky a kritériá španielskych regulačných a protimonopolných orgánov. Tieto podmienky boli také tvrdé, že obidva subjekty od fúzie nakoniec ustúpili, čím sa vytvorili šance pre konkurenčný tlak zo zahraničia a veľa razy deklarovanú liberalizáciu španielskeho trhu.

Istý skepticizmus bol pochopiteľný, pretože viaceré španielske vlády v minulosti síce hovorili o liberalizácii, no na druhej strane presadzovali štátnu kontrolu všetkých ropných, plynárenských i telekomunikačných firiem, pochopiteľne nevynímajúc producentov elektrickej energie.

Vplyv štátnej byrokracie bol v týchto sektoroch značný, čo bolo spojené s tým, že každá výmena vlády spravidla prinášala aj personálne zmeny v jednotlivých kľúčových podnikoch a firmách. Ani privatizácia v deväťdesiatych rokoch nepriniesla podstatné zmeny, pretože aj súkromné subjekty boli vystavené regulačným tlakom a ich „autonómne“ rozhodnutia spravidla vždy záviseli od toho, aký vplyv si vybudovali vo vládnych kruhoch.

Výnimkou nebola ani Endesa, pretože jej prezident Rodolfo Martin sa stal jedným z „patrónov“ politickej kariéry terajšieho premiéra Aznara.

Ak Martin ešte počas minulého roka sformuloval plán na prevzatie Iberdroly a na vytvorenie štvrtej najväčšej energetickej skupiny na svete zdalo sa, že má tichú podporu premiéra José Aznara.

Spomínaná „superfúzia“ sa však pre Aznara stala otázkou konzistentnosti vládneho kabinetu a jeho dôveryhodnosti doma i v zahraničí.

Nie náhodou nedeklaroval oficiálnu podporu tomuto projektu, ale obrátil sa na španielske regulačné a protimonopolné orgány. Minister hospodárstva Rodrigo Rato oznámil opatrenia na úplnú liberalizáciu španielskeho trhu v sektore energetiky – v oblasti plynárenského a ropného priemyslu a výroby elektrickej energie. V nich sa má uvoľniť cenová kontrola v roku 2003 a spotrebitelia majú dostať šancu vybrať si svojich dodávateľov. Tieto opatrenia majú zo Španielska perspektívne vytvoriť akúsi prvú líniu konkurenčného boja v Európe.

Aj preto Aznar ešte počas minulého roka požadoval väčšiu úlohu jeho krajiny v záležitostiach EÚ.

Túto „kartu“ však nemohol vytiahnuť, ak by podporil fúziu dvoch domácich gigantov bez uvoľnenia konkurenčného tlaku zo zahraničia.

Španielska vláda skrátka musela akceptovať, že na globálnom trhu sa môže presadiť iba veľká spoločnosť, avšak túto veľkosť a silu nemožno budovať na úkor obmedzenia konkurencie na domácom trhu a pri diskriminácii zahraničných investorov a spoločností.

Z tohto pohľadu boli podmienky vlády na fúziu nielen tvrdé, ale aj logické. Aznar skrátka nechcel vopred ani preferovať a ani znehodnocovať budúcu fúziu, jej podmienky však boli také, že Endesa a Iberdrola z nej nakoniec vycúvali…

Niekto hovorí o premárnení historickej šance, iní zasa obviňujú vládu, že španielsky energetický trh bude silne zraniteľný voči ambíciám zahraničných investorov.

Zamýšľaná fúzia spoločností Endesa a Iberdrola, ktoré ovládajú vyše 80% španielskeho trhu s elektrickou energiou, sa preto stala vari najdiskutovanejšou témou ostatných dní a hodín nielen v Madride, ale aj v bruselskej centrále Európskej únie.

K tejto kontroverznej fúzii zaujal španielsky premiér veľmi razantný postoj, akceptoval pravidlá domácich regulačných orgánov, ale aj požiadavky EÚ, ktoré sa týkajú liberalizácie celého energetického trhu, väčších šancí prístupu zahraničných subjektov, čím sa má stať európsky trh s elektrickou energiou úplne konkurencieschopný, a to už v časovom horizonte roku 2003/ čo v konečnom dôsledku korešponduje aj so španielskymi návrhmi z polovice uplynulého roka /.

Pre úplnosť dodajme, že práve táto direktíva EÚ spustila lavínu akvizícií a fúzií, spoločných podnikov, ako aj strategického partnerstva mnohých firiem v sektore energetiky, pochopiteľne nevynímajúc elektrickú energiu.

Treba tiež zdôrazniť, že Endesa má 43%-ný podiel na domácom trhu, Iberdrola 42%-ný, menšie spoločnosti Union Fenosa a Hidrocantábrico produkujú 11%, respektíve 4% elektrickej energie v Španielsku.

Toto teritórium je pre zahraničných investorov veľmi atraktívne tým viac, že podľa exaktných odhadov sa celkový dopyt po elektrickej energii bude na medziročnom základe zvyšovať o 3-3,5% v budúcich desiatich rokoch, čo je podstatne vyšší ukazovateľ v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie.

Aj preto sa španielska vláda rozhodla podporiť zahraničné konkurenčné tlaky a stanovenými tvrdými podmienkami eliminovala snahy etablovať domáci gigant/Endesa-Iberdrola/, ktorý by síce mal aj nemalé zahraničné ambície, no jeho monopolné postavenie na domácom trhu by zrejme nebolo efektívne a v zahraničí, vzhľadom smernice EÚ, ani obhájiteľné.

Na takýto vývoj automaticky zareagovali významné európske energetické subjekty.

Nemecké spoločnosti RWE a Energie Baden-Württemberg /EnBW/ sa okamžite začali zaujímať o španielsku Hidroelectrica del Cantábrico.

Ako prvý formuloval ponuku RWE, ktorý je ochotný zaplatiť za jednu akciu Hidrocantábrico 26 EUR, čím by jej trhová hodnota dosiahla 2,9 miliardy EUR/2,7 miliardy USD/.

Španielska priemyselná spoločnosť Ferroatlántica, v pozadí ktorej je EnBW, ponúkla za jednu akciu 25,80 EUR a portugalská Electricidade de Portugal navrhla čiastku 24 EUR za jednu akciu Hidrocantábrico.

Tento boj ponúk veľmi pozorne sleduje Electricité de France, najväčší dodávateľ elektrickej energie v Európe, ktorý má už zakrátko získať súhlas Európskej komisie na nákup 25% akcií nemeckého subjektu EnBW.

Ak by sa mu to podarilo, potom prostredníctvom Energie Baden-Württemberg získa prístup na španielsky trh.

Po spomínanej neúspešnej fúzii Endesy a Iberdroly možno očakávať, že chuť európskych investorov sa sústredí aj na tieto kolosy.

Nepriamo to potvrdil výkonný riaditeľ Iberdroly Javier Herrero, ktorý uviedol, že táto spoločnosť má dostatok vlastných finančných zdrojov, aby zvážila svoje ďalšie kroky, ale zostáva otvorená ku každej operácii, ktorá ju posilní a zhodnotí.

O španielsky trh má záujem aj ďalšia vplyvná nemecká energetická skupina – Eon, ktorá má k dispozícii zhruba 25-30 miliárd EUR na zahraničné operácie. Aj tieto úvahy okamžite zvýšili hodnotu akcií Iberdroly, ktoré posilnili o 11%.

Bokom nechcú zostať ani americké firmy, ktoré pôsobia v sektore energetiky.

Jednou z nich je TXU, ktorá už počas minulého roka prejavila záujem o Hidrocantábrico, avšak stroskotala na nezáujme a určitom odpore domácich investorov.

Teraz sa chce presadiť prostredníctvom Electricitade de Portugal, ktorému mieni predať 19,2% svojich akcií.

Určitou prekážkou pre túto portugalskú spoločnosť môžu byť námietky zo strany španielskej vlády, ktorá argumentuje tým, že v rámci ponukového konania by sa nemali presadiť firmy, ktoré čiastočne vlastní štát, pričom v EdP má portugalská vláda 30% akcií.

Ani to by však nemal byť problém – Európska komisia totiž upozornila španielsku vládu, že v prípade diskriminácie firiem vo vlastníctve štátu, alebo čiastočnom vlastníctve vlády, dôjde k porušeniu pravidiel EÚ.

Zdá sa, že španielska vláda skutočne nechce blokovať, ale priamo podporiť liberalizačné tendencie v rámci európskeho energetického trhu.

Jej vzťah sa k tejto problematike zásadne zmenil a redefinoval.

V každom prípade to potvrdzuje aj záujem zahraničných investorov, ktorí demonštrujú po najnovších krokoch vlády José Aznara nemalé ambície presadiť sa práve na španielskom, značne perspektívnom trhu.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

23. 9. 2020

USD 1,169 0,005
CZK 26,965 0,042
GBP 0,919 0,001
HUF 365,010 2,960
CAD 1,559 0,004

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS