ČLÁNOK




Na výnos za predaj Slovenských elektrární bude pôsobiť súbor faktorov
12. augusta 2002

Po privatizácii Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) a troch elektrorozvodných podnikov sa stáva predaj Slovenských elektrární (SE) poslednou kľúčovou transakciou, realizácia ktorej bude znamenať uzavretie vládou schváleného privatizačného programu v sektore energetiky. Slovensko odštartovalo privatizáciu podstatnej minoritnej účasti v SE začiatkom augusta.

Hodnotu privatizovaného 46,14-percentného, resp. 49-percentného podielu v SE je však podľa analytikov veľmi ťažké odhadnúť. Kvôli množstvu faktorov, ktoré ju podmieňujú, sa môže totiž pohybovať vo veľmi širokom intervale. Ani vláda ani analytici poradenských firiem, ktoré sa usilujú o získanie poradenských mandátov, nezverejnili, aká čiastka by sa dala za minoritný podiel a manažérsku kontrolu v SE očakávať.

Proces sa uskutočňuje na prelome dvoch volebných období a transakciu bude môcť ukončiť až nový kabinet po parlamentných voľbách, ktoré sa konajú 20. a 21. septembra. Riziko spomalenia a odloženia procesu privatizácie po voľbách existuje, keďže predstavitelia politických strán ako HZDS a Smer, ktoré sú v súčasnosti na čele rebríčkov popularity, vyjadrili výhrady k postupu privatizácie schválenému súčasnou vládou.

„Budeme musieť počkať, aby sme videli, čo nové voľby prinesú a ako budú politické strany meniť svoje názory na základe zloženia budúcej koalície a ekonomickej reality,“ povedal Paul Greeman, partner poradenskej spoločnosti Navigator Finance, ktorá na Slovensku pôsobila ako finančný poradca energetických firiem z Nemecka, USA, Kanady či Španielska.

Finančný poradca slovenského kabinetu spoločnosť PricewaterhouseCoopers (PWC) sa domnieva, že navrhnutá štruktúra transakcie je kvalitná a zohľadňuje všetky aspekty privatizácie. Racionálny dôvod pre prípadný nesúhlas zo strany novej vlády preto podľa PWC neexistuje. „Nami navrhnutý proces berie do úvahy všetky pre a proti a všetky názory,“ tvrdí Peter Mitka z PWC.

Pre pokračovanie v procese privatizácie hovorí podľa odborníkov aj naštartovaný a neodvratný proces liberalizácie slovenského trhu s elektrinou, ktorý je podmienkou vstupu SR do Európskej únie. Už od budúceho roka stratia SE podľa návrhu vyhlášky Ministerstva hospodárstva výhodu z pôsobenia na trhu chránenom pred dovozom elektriny zo zahraničia a budú postavené do konkurenčného boja. „Je to jeden z hlavných dôvodov, prečo si myslíme, že nemožno otáľať so vstupom strategického investora do SE. Za situácie, keď sa otvára trh a do distribučných firiem vstupujú strategickí investori, by otáľanie s privatizáciou mohlo znamenať v konečnom dôsledku zhoršenie ekonomickej pozície elektrární,“ konštatuje P. Mitka. Skutočnosť, že SE stratia časť svojho dominantného postavenia by sa tak mohla podľa odborníkov odraziť aj na cene privatizovaného podielu.

Ďalším z faktorov, ktoré ovplyvnia konečný výnos štátu z privatizácie minoritného podielu v SE, je aj spôsob, akým sa bude riadiť regulácia cien elektriny. Od januára 2003 je určenie spôsobu a rozsahu uplatnenia dohľadu nad cenami elektriny v právomoci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Možnosť zvýšenia svojich taríf by mali dostať aj Slovenské elektrárne, ceny by mali pritom pokrývať oprávnené náklady a primeraný zisk. „Bez dostatočného pokrytia nákladov v cenách nie je možné očakávať, že dôjde k potrebným investíciám na obnovu a rozvoj energetických zariadení,“ uviedol nedávno Andrej Juris z americkej poradenskej spoločnosti NERA. Investori si od tejto úpravy sľubujú transparentnosť pri určovaní regulovaných cien. „Prenesenie kompetencií na ÚRSO je dôležitým krokom, ktorý určuje rámec pre potenciál sektora,“ uviedol v tejto súvislosti Paul Greeman.

Aj potenciálne problémy v štruktúre záväzkov sa odrazia vo valuácii SE, pričom transparentnosť výkazov bude podľa Greemena výrazným faktorom pri určovaní ceny. Bilančná suma SE predstavovala ku koncu polroka 134,415 mld. Sk, pričom majetok spoločnosti krylo vlastné imanie vo výške 49,812 mld. Sk a ostatné pasíva v hodnote 3,003 mld. Sk. Cudzie zdroje predstavovali 81,6 mld. Sk, čo zodpovedá približne 60,7 % bilančnej sumy.

Otázka jadrových elektrární je tiež jedným z aspektov, ktoré ovplyvňujú záujem o SE, a ktorú musel privatizačný poradca PWC v štruktúre transakcie upraviť. Koncepcia predpokladá možnosť rozdelenia SE na dve dcérske spoločnosti, pričom jedna by prevádzkovala konvenčné energetické zdroje a druhá jadrové elektrárne. „Opierame sa o jednoznačné stanoviská veľkej skupiny potenciálnych investorov, ktorí deklarovali, že nemôžu, aj keby chceli, nadobúdať jadrové aktíva. To nie je otázka ich neochoty alebo nesúhlasu s jadrovou energiou ako takou, to je otázka preferencií ich vlastných akcionárov, či dovolia tej ktorej spoločnosti nadobudnúť jadrové aktíva v regióne strednej a východnej Európy,“ uviedol Mitka.

Cenu za privatizovaný minoritný podiel v SE ovplyvní v konečnom dôsledku záujem investorov a skutočnosť, do akej miery sa podarí zabezpečiť konkurenciu medzi uchádzačmi v procese predaja. Záujem by mali investori deklarovať do 12. augusta. Očakáva sa, že svoj predbežný záujem prejavia súčasní investori do rozvodných sietí, ktorými sú francúzska skupina EDF a nemecké koncerny E.ON a RWE. Z Veľkej Británie by sa o kúpu podielu v SE mohli uchádzať spoločnosti International Power a British Energy. Taktiež je pravdepodobné, že záujem prejaví aj taliansky Enel a belgický Electrabel. Zo Španielska by sa mohli do súťaže prihlásiť tri najväčšie koncerny Endesa, Iberdrola a Union Fenosa. Termín na predloženie predbežných nezáväzných ponúk bude pravdepodobne stanovený na 26. september.

Skutočnosti, že spoločnosti prejavia záujem o SE, sa však podľa odborníkov nedá pripisovať veľký význam. „Firma môže v jeden deň záujem prejaviť, a po zasadaní predstavenstva môže svoj názor úplne zmeniť. Predpokladám však, že tu bude skupina štyroch až piatich serióznych uchádzačov. To však bude závisieť od výrobnej kapacity, ktorá sa ponúkne na predaj,“ uviedol Greeman.

Inštalovaný výkon SE predstavoval v roku 2001 takmer 7 000 MW, pričom inštalovaný výkon jadrových elektrární v Bohuniciach a Mochovciach bol spolu 2 640 MW. V prvom polroku 2002 sa jadrové elektrárne podieľali na celkovej výrobe SE takmer 64 percentami, keď vyrobili 8,597 TWh elektriny. Celková produkcia SE dosiahla v prvom polroku 13,437 TWh elektriny. SE ukončili polročné hospodárenie 2002 s účtovnou stratou 793,4 mil. Sk pri celkových výnosoch vo výške 26,731 mld. Sk. V prevádzkovej oblasti však dosiahla spoločnosť kladný hospodársky výsledok vo výške 1,513 mld. Sk.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

14. 6. 2024

USD 1,069 0,010
CZK 24,736 0,037
GBP 0,842 0,003
HUF 398,000 1,520
CAD 1,470 0,012

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS