Zatiaľ čo v štátoch EÚ pracuje dlhodobo na skrátený pracovný úväzok 17 % zamestnancov – 32 % žien a 6 % mužov, v SR sú to len dve percentá, a to 2,9 % žien a 1,1 % mužov. Príjem za skrátenú pracovnú dobu totiž nepokryje priemerné životné náklady. V Banskej Bystrici to na konferencii Slovenská ekonomika v európskom kontexte, ktorú usporiadala Univerzita Mateja Bela, povedala Zuzana Tekulová z Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Upozornila tiež na výrazné zaostávanie SR v inovácii a know-how, keď počet prihlasovaných vynálezov v porovnaní so štátmi s podobným počtom obyvateľov, ako sú Dánsko, Fínsko či Nórsko, je 4- až 8-krát nižší. Z dlhodobých faktorov vysokej miery nezamestnanosti poukázala aj na nízky, nedostatočne motivujúci pomer priemernej mzdy k priemernému dôchodku a priemernej podpore v nezamestnanosti. V roku 1990 boli tieto pomery na úrovni 2,61, resp. 2,19. Vlani bola priemerná mzda 2,93-krát vyššia ako priemerný dôchodok a 3,16-krát vyššia ako priemerná výška podpory v nezamestnanosti. V uplynulých rokoch kolísali pomery medzi úrovňami 2,47 a 2,96, resp. medzi 2,09 a 4,25.

Darina Wolfová z rovnakej školy zdôraznila, že vysoký podiel výdavkov na potraviny na celkových výdavkoch obyvateľstva SR znemožňuje poľnohospodárom zlepšiť svoju dôchodkovú situáciu pomocou rastu cien potravín. Pritom vládny plán rozvoja vidieka na roky 2002 až 2006 chce udržať poľnohospodársku zamestnanosť a stabilizovať počet obyvateľstva na vidieku.

Ako upozornili vo svojom príspevku Monika Piskorzová a Pavlína Pellešová z VŠB TU Ostrava, trh práce nie je dostatočne konkurenčný. Konkurencia v rámci dopytu po práci je dostatočná, chýba však konkurencia v rámci ponuky práce, čiže zamestnávatelia hľadajú pracovníkov podobných profesií. Dôsledkom je mzdová inflácia kvôli rastom miezd v profesiách s nedostatkom kvalifikovaných ľudí.