Slovenský kapitálový trh je na tom ešte stále najhoršie z krajín Visegrádskej štvorky (V4). Konštatuje to správa o stave kapitálového trhu v roku 2001 z dielne Úradu pre finančný trh (ÚFT), ktorú ministri v stredu vzali na vedomie. Na trhu totiž podľa správy dominujú nelikvidné cenné papiere, hlavne z prvej vlny kupónovej privatizácie. Nízka likvidita akciového trhu sa pritom prejavuje aj pri základných ukazovateľoch burzovej likvidity.

Nezáujem o investície na slovenskom kapitálovom trhu, a to najmä zo strany zahraničných portfóliových investorov, spôsobuje podľa úradu aj malá kapitalizácia trhu. V porovnaní s ostatnými tranzitívnymi ekonomikami v strednej Európe je trhová kapitalizácia v SR najnižšia. Táto je pritom tvorená umelo, vďaka stovkám nelikvidných emisií registrovaných na Burze cenných papierov v Bratislave (BCPB). „Z 866 emisií cenných papierov prijatých na obchodovanie na BCPB sa 90 % obchoduje len veľmi zriedka,“ píše úrad vo svojej hodnotiacej správe. Len 38 akcií je kótovaných alebo registrovaných na hlavnom a paralelnom trhu BCPB, ale aj ich likvidita bola v uplynulom období veľmi nízka.

Podľa ÚFT je na slovenskom kapitálovom trhu zlý aj systém cenotvorby. Problémom je aj to, že na slovenskej burze neobchodujú žiadni významní zahraniční investori a slovenský kapitálový trh je od ostatného sveta temer úplne izolovaný. „Naplno sa to potvrdilo v čase obrovského prepadu akciových indexov po teroristických útokoch na USA 11. septembra 2001. Aj keď všetky významné svetové indexy v tom čase strácali na svojej hodnote, index SAX naopak rástol a dokonca prelamoval svoje trojročné maximá,“ poznamenáva úrad vo svojej správe.

Jedinou rozvíjajúcou sa oblasťou slovenského kapitálového trhu ostali aj v roku 2001 podielové fondy. Na trh vstúpilo viacero spoločností so silným zázemím, či už zo zahraničia alebo ako dcérske spoločnosti domácich bánk.