Na finančných trhoch podľa Národnej banky Slovenska (NBS) pretrvávajú významné riziká. Konštatuje to vo svojej analýze slovenského finančného sektora za prvý polrok. Doterajší vývoj podľa banky neumožňuje robiť jednoznačné závery budúceho smerovania, či dopadov na slovenskú ekonomiku a domáci finančný sektor. Aj keď globálna ekonomika by mala aspoň miernym tempom napredovať, naďalej pretrvávajú riziká, ktoré môžu utlmiť aktivitu. „Navyše zaznamenané tempá ekonomického rastu sú síce kladné, ale veľmi nízke,“ konštatuje centrálna banka.

  Kým úvery retailu naďalej rástli, klesajúci objem podnikových úverov odráža podľa národnej banky slabú ekonomickú aktivitu a aj neistotu v rámci budúceho vývoja. Dynamika objemu úverov pre retailových klientov naďalej odráža najmä vývoj úverov na bývanie. Ceny nehnuteľností majú podľa centrálnej banky stabilný vývoj, no zvýšený dopyt podporili klesajúce úrokové sadzby na úvery. Pokles v podnikových úveroch je podľa banky naďalej pomerne homogénny, či už z pohľadu jednotlivých odvetví alebo bánk a zároveň je ovplyvnený tak dopytovými, ako aj ponukovými faktormi.

Slabá ekonomická aktivita sa podľa národnej banky odzrkadlila na kreditnej kvalite úverového portfólia. Banky zaznamenali čiastočný nárast nákladov na kreditné riziko. Hlavným faktorom zmierňujúcim kreditné riziko ostáva podľa centrálnej banky nízka úroveň úrokových sadzieb. Prípadný výraznejší rast úrokových sadzieb nasledujúci po dlhšom období ich stagnácie na nízkych úrovniach, ktoré by spôsobil nárast úverových splátok, by však mohol predstavovať zvýšené riziko pre zhoršenie finančnej situácie klientov.

Ďalší vývoj kvality úverového portfólia bude podľa NBS do veľkej miery závisieť od vývoja v ekonomike, kde naďalej pretrváva výrazná neistota. Zdrojom rizík v budúcnosti môže byť aj poskytovanie úverov na bývanie pri nižšej požiadavke na hodnotu zabezpečenia, krátkej fixácii úrokových sadzieb alebo vysokom pomere splátok k príjmom. Špecifickým rizikom slovenského bankového sektora je podľa centrálnej banky vysoká koncentrácia vystavenia niektorých, hlavne stredne veľkých a menších bánk, voči individuálnym skupinám klientov alebo voči vlastnej finančnej skupine. Makrotestovanie však potvrdilo odolnosť bánk voči negatívnemu vývoju reálnej ekonomiky a aj na finančných trhoch.