Medzinárodný menový fond (MMF) cez víkend zasadal s cieľom rozhodnúť o ďalších opatreniach na zlepšenie globálnej ekonomickej situácie. Venoval sa aj problematike boja proti medzinárodnému terorizmu a prognózovaniu ďalšieho ekonomického rastu sveta.

Najbohatšie krajiny sveta sa v sobotu dohodli na ďalšom znížení úrokových sadzieb v prípade, že to bude potrebné na podporu oslabenej svetovej ekonomiky. Medzinárodná monetárna a finančná komisia MMF (IMFC) vo svojom komuniké uviedla, že bohaté národy sveta sú pripravené znižovať svoje úrokové sadzby aj naďalej, ak to bude potrebné. IMFC je komisia MMF, ktorá určuje jeho politiku. Pozostáva z predstaviteľov 183 členov MMF a stretáva sa dvakrát do roka.

MMF tiež rozhodoval, či má zaujať vedúcu pozíciu v medzinárodnom boji proti financovaniu terorizmu. Jeho komisia nakoniec volila proti tomu, aby sa prostredníctvom rozšírenia svojho mandátu MMF stal globálnou finančnou políciou. MMF urobí všetko pre to, aby boju proti terorizmu pomohol, ale „len v rámci svojho mandátu a odbornosti“.

V sobotu MMF vytvoril detailnejší obraz svetovej ekonomiky, v ktorom znížil predpovede ekonomického rastu takmer každej krajiny na svete. Fond v tomto a budúcom roku očakáva ekonomický rast v hodnote 2,4 %, čo je menej ako polovica 4,7 % v roku 2000. Túto úroveň považuje väčšina ekonómov ako recesívnu. MMF ešte v septembri odhadoval 2,6 % pre rok 2001 a 3,5 % pre rok 2002. Predstavitelia Nemecka, Francúzska a USA však tieto údaje odmietajú a plánujú zotrvať pri svojich vlastných prognózach.

Programom MMF bola tiež opätovná výstavba Afganistanu po skončení vojny. O pozornosť bojovali aj predstavitelia Argentíny, ktorí sa snažia získať podporu pre svoj úverový swap, naplánovaný na pondelok. MMF tiež potvrdil, že svojou politikou je pripravený pomôcť rozvíjajúcim sa ekonomikám.

Minister financií USA Paul O’Neill sa na schôdzi Medzinárodného menového fondu (MMF) snažil situáciu americkej ekonomiky charakterizovať čo najviac pozitívne napriek prognóze MMF, podľa ktorého ekonomika USA zaznamená miernu recesiu.

O’Neill uviedol, že prvý mesiac 4. štvrťroku 2001 bol v určitých aspektoch dosť silný, odvolávajúc sa na rekordný objem predaja automobilov. Aj napriek poklesu rastu HDP bola podľa neho produktivita na jedného pracovníka výborná, vzrástla o 2 %. Zintenzívňujúce sa prepúšťanie je podľa neho síce nepríjemné pre zamestnancov, dokazuje však, že spoločnosti sa dokážu rýchlo prispôsobiť oslabenému dopytu. Táto pružnosť by mohla byť podľa neho „veľmi pozitívna“ pri obnovení ekonomického rastu. MMF pre USA prognózuje ekonomický rast vo výške 1,1 % v tomto a 0,7 % v budúcom roku. V roku 2000 USA zaznamenali 4,1-percentný rast. O’Neill s týmito odhadmi nesúhlasí a predpokladá, že americká ekonomika ich výrazne prekoná. „Základné silné stránky americkej ekonomiky zostávajú nedotknuté,“ uviedol.

Paul O’Neill sa domnieva, že zdržanie kongresu pri schvaľovaní opatrení na podporu ekonomického rastu zvyšujú riziko, že americká ekonomika sa dostane do recesie. Rast americkej ekonomiky v treťom štvrťroku spomalil ročne o 0,4 % a väčšina ekonómov sa domnieva, že pokračovaním v tomto trende v štvrtom štvrťroku naplní základnú definíciu recesie. O’Neill sa snaží presvedčiť americký kongres, aby schválil balíček stimulačných opatrení v hodnote 75 mld. USD