ČLÁNOK




MMF lieči pacientov tak, aby nezomreli
13. decembra 2001

Kurzové režimy, pri ktorých je kurz národnej meny upevnený k voľne vymeniteľnej mene „kotvou“, ktorej úlohu hrá najčastejšie americký dolár sa koncom deväťdesiatich rokov rúcal jeden za druhým. V tomto roku sa overila ich pevnosť počas posledných dvoch menových kríz v Turecku a a Argentíne. Niektoré krajiny sa musel zriecť aj kurzového režimu, ktorý bol postavaný na kĺzavom upevnení ku kotve, ktoré umožňovalo v určitých časových úsekoch meniť kurz, alebo hranice výkyvov od kotvy. Tento kurzový režim odmietli krajiny juhovýchodnej Ázie, Ruska, Brazílie. V Turecku však zostal vďaka odsúhlasenému programu reforiem. Kríza, ktorá v Turecku vypukla vo februári tohto roku prinútilo Turecko zmeniť kurzový režim.

Odvtedy sa úsilie Medzinárodného menového fondu sústredilo na reformu bankového sektora krajiny. Situácia v ňom sa skomplikovala po devalvácii keď sa v podstate zvýšila hodnota záväzkov. Okrem toho sa pritvrdila kontrola štátnych výdavkov a urýchlila sa reštrukturalizácia súkromného sektora, predovšetkým telekomunikácií.

Bez ohľadu na neustále konflikty vo vnútri tureckej vlády, Medzinárodný menový fond môže byť spokojný s výsledkami, ktoré dosiahol v Turecku. Kemal Dervis, bývalý viceprezident Svetovej banky, ktorý bol vymenovaný za ministra hospodárstva a riešil také úlohy ako zníženie výdavkov štátu a liberalizácia sektora telekomunikácií sa pohol oveľa viac ako očakávali zamestnanci Medzinárodného menového fondu.

Udalosti 11. septembra v určitom zmysle boli užitočné pre Turecko z ekonomického a politického hľadiska. Turecko je jedinou moslimskou krajinou, ktorá podporila protiteroristickú operáciu USA zvýšilo vlastný strategický rating v regióne. Okrem iného sa zhoršili ekonomické vyhliadky Turecka kvôli značnému zníženiu počtu turistov. Má na ne vplyv aj to, že investori nechcú vkladať peniaze do rizikových aktív, čo súčasne zhoršuje šance Turecka na financovanie štátneho dlhu.

V tejto situácii vedenie Medzinárodného menového fondu by nechcelo, aby pomoc Turecku vyzerala ako politický úplatok, členovia fondu by sa nemali vôbec problémy pri s odporúčaním poskytnúť tejto krajine nový balík úverov 10 mld. USD.

Proces reforiem je bolestivý a investori sa zatiaľ neponáhľajú s tým, aby ho podporili, pretože vysoká inflácia negatívne ovplyvňuje trh s tureckými štátnymi dlhopismi. Keď sa Turecku podarí zachovať tempo reštrukturalizácie a presvedčiť Medzinárodný menový fondu, aby mu poskytol pôžičky, bude mať dosť času aby presvedčil skeptikov o pokračovaní reforiem a dosiahne zníženie úverového zaťaženia.

Argentína však stratila dôveru nielen Medzinárodného menového fondu, ale aj G7. Nachádza sa v bludnom kruhu keď rast úverov vedie k rastu úrokových mier, ktoré zväčšujú pôžičky a spomaľujú ekonomický rast, ktorý vedie k zníženiu daňových príjmov a zníženiu ekonomického rastu. V konečnom dôsledku to znamená problémy so splácaním zahraničných úverov, ktoré viedli k reštrukturalizácii dlhu, ktorú mnohí nazývajú defaultom. Problémy Argentíny sa dajú vyriešiť oveľa ťažšie ako problémy Turecka. Má oveľa tvrdší kurzový režim ako Turecko. Nie je to kĺzavý režim, ale pevný kurz, ktorý predpokladá, že každé peso v obehu je zabezpečené dolárom v devízových rezervách. Preto devalvácia automaticky znamená default. Argentína nemá veľké pôžičky. Zahraničné úvery predstavujú len tretinu hrubého domáceho produktu. Problém je v tom, že je štvornásobkom devízových príjmov z exportu. Vysoké úročenie úverov požierajú veľkú časť príjmov štátu.

V auguste sa Medzinárodný menový fond rozhodol poskytnúť Argentíne ešte 8 mld. USD. Jeho bývalý hlavný ekonóm Michael Mussa to označil za najhoršie rozhodnutie fondu za posledných desať rokov spolupráce s Argentínou. Z týchto prostriedkov sa 3 mld. USD použili na dobrovoľné prefinancovanie dlhov na základe trhových podmienok. Znamená to, že vláde sa podarilo presvedčiť domácich investorov aby vymenili obligácie v hodnote 55 mld. USD za nové dlhopisy, ktoré majú nižšie výnosy. Umožnilo to ušetriť v budúcom roku 3,5 mld. USD. Vláde sa však nepodarilo znížiť deficit rozpočtu na úroveň, ktorý odsúhlasil fond. Kvôli tomu fond odložil plánovanú tranžu na december tohto roku. Vláda sa opäť dostala do bludného kruhu. Musí zvýšiť dane, aby získala 4 mld. USD. Tie však pred časom znížila, aby podporila ekonomický rast. Dalšou možnosťou je to, že pre zahraničných investorov sprísni podmienky výmeny dlhopisov. To môže vyvolať vlnu žalôb, ktoré neprospejú vláde pri pokuse zhodiť zo seba časť úverového bremena.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

24. 11. 2020

USD 1,187 0,004
CZK 26,258 0,053
GBP 0,890 0,001
HUF 361,350 1,140
CAD 1,550 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS