ČLÁNOK




Ministri budú mimoriadne rokovať o privatizácii SPP, odborníci sa obávajú, že cena za SPP môže klesnúť
18. februára 2002

Vláda SR bude na mimoriadnom zasadnutí rokovať o postupe privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, a.s. (SPP). Rokovanie kabinetu si vynútila SDĽ, ktorá žiada spôsob privatizácie plynární v jej poslednej fáze zmeniť. SDĽ navrhuje predať zahraničnému investorovi len 24 % akcií namiesto plánovaných 49 % a zvyšný štvrtinový balík akcií previesť na Sociálnu poisťovňu, aby sa financovala dôchodková reforma. Koaličná rada však potvrdila nemennosť postupu privatizácie plynární, keď všetci partneri odmietli návrh SDĽ na zníženie predávaného podielu zo 49 na 24 percent.

Ministri by sa mali na mimoriadnej schôdzi zaoberať aj návrhmi zmlúv o podmienkach predaja akcií ktoré v piatok schválila Komisia pre riadenie a koordináciu procesu privatizácie SPP, vedená vicepremiérom pre ekonomiku Ivanom Miklošom. Siedmi záujemcovia o kúpu 49-percentného balíka akcií plynárenského podniku by mali dokumenty dostať v pondelok večer po tom, ako materiály prerokuje vláda. Na predloženie záväzných ponúk tak budú mať strategickí investori 10 dní, keďže konečným termínom na ich vypracovanie je 28. február. Výber z predložených záväzných ponúk bude podľa Mikloša uskutočňovať komisia pod vedením ministerky pre privatizáciu Márie Machovej. Pri predkladaní záväzných ponúk Mikloš predpokladá vytváranie konzorcií.

Na pondelkovom rokovaní vlády o procese privatizácie komisia podľa Mikloša ministrov oboznámi aj s predbežným ocenením hodnoty podniku, ktoré privatizačný poradca – Credit Suisse First Boston – uskutočnil pred pol rokom. „V nadchádzajúcich dňoch sa bude uskutočňovať aj druhé, aktualizovanejšie ocenenie. Skutočná trhová cena však môže byť vygenerovaná len reálnou súťažou ponúk,“ povedal v piatok na tlačovej besede Mikloš. Odmena privatizačného poradcu podľa Mikloša nepresiahne 1 % z predajnej ceny, no odmietol ju konkretizovať.

Rozdelenie právomocí pri riadení podniku medzi štátom ako majoritným vlastníkom a strategickým investorom, vyplývajúce zo schválených dokumentov, je podľa Mikloša štandardné. „V manažérskej kontrole nad bežným každodenným chodom spoločnosti by mal mať významné postavenie strategický investor,“ uviedol Mikloš. Pri rozhodovaní o všetkých zásadnejších strategických otázkach si však podľa neho štát zabezpečí právo veta.

Skutočná trhová cena však môže byť podľa Mikloša vygenerovaná len reálnou súťažou ponúk.

Odborná verejnosť na Slovensku sa však v tejto súvislosti obáva, že konečná cena za ponúkaný balík v SPP môže v záverečnej fáze celého privatizačného tendra poklesnúť. „Všetky kuloárne informácie, ktoré prenikajú na verejnosť nasvedčujú tomu, že ponuky investorov budú znieť na ceny nižšie ako 3 mld. USD. Niektoré indície hovoria o tom, že ceny môžu poklesnúť aj na dve miliardy,“ povedal pre agentúru SITA Marek Jakoby zo združenia MESA 10, ktorá vo svojich odhadoch ráta s príjmami z SPP na úrovni 3 až 3,5 mld. USD. Tá je na spodnej hranici intervalu 3 až 8 mld. USD, zverejneného v minulosti renomovanými spoločnosťami pôsobiacimi vo svete investícií. MESA 10 ráta v celom roku 2002 s privatizačnými príjmami na úrovni 5 mld. USD.

Analytik Istrobanky Marek Senkovič sa domnieva, že vláda by mala byť pri predaji podielu v SPP opatrná a poučiť sa z českých skúseností pri privatizácii energetickej firmy ČEZ. „Ak sa cena prestrelí, investori môžu stratiť záujem, česká skúsenosť by mala byť pre Slovensko varovaním,“ povedal Senkovič.

Spojenie SPP so silným investorom prinesie podľa Senkoviča Slovensku značný úžitok. Poukázal pri tom na skutočnosť, že o privatizáciu slovenských plynární sa uchádzajú spoločnosti, ktoré sú z hľadiska vykazovaných obratov a svetového lobingu oveľa silnejšie ako samotná Slovenská republika. Pre porovnanie Slovensko vykazuje hrubý domáci produkt zhruba na úrovni 20 mld. USD, čo je len zlomok z celkových obratov svetových energetických hráčov. Prípadná neprivatizácia SPP by mohla podľa Senkoviča ohroziť aj výstavbu jednej z vetiev plánovaného plynovodu Jamal, ktorý by mal viesť aj cez Slovensko. Objavujú sa totiž informácie, že alternatívnou možnosťou je trasa cez Baltské more a škandinávske krajiny.

Podľa Senkoviča by mohlo mať výrazne pozitívny vplyv na cenu SPP v prospech Slovenska, ak by vláda v tomto roku pristúpila k výraznejšej deregulácii cien plynu. „Domnievam sa, že cena za podiel štátu v SPP bude stanovená aj s prípadnými odchýlkami, ktoré by mali zohľadňovať reálnu situáciu v podniku po určitej dobe od podpisu privatizačnej zmluvy,“ povedal Senkovič. Podobný spôsob zvolila vláda napríklad aj pri privatizácii Slovenskej sporiteľne. Podľa informácií agentúry SITA zatiaľ neschválený návrh privatizačného poradcu, spoločnosti Credit Suisse First Boston, sa najväčší, až 85-percentný dôraz bude klásť na cenu a len päť percent na strategické záujmy SR.

Vláda v auguste minulého roka odhadla privatizačné príjmy v roku 2002 približne na 180 mld. Sk, čo je takmer hodnota príjmov jedného štátneho rozpočtu SR. Z privatizácie Transpetrolu by mala získať zhruba 3,6 mld. Sk, za Istrobanku 2,22 mld. Sk a Slovenskú poisťovňu 6,2 mld. Sk. Z pripravovanej privatizácie Poštovej banky odborníci očakávajú príjmy na úrovni 1 až 2 mld. Sk. Z týchto výpočtov vyplýva, že za SPP by mala vláda podľa minuloročných plánov zinkasovať približne 3,4 mld. USD.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

1. 12. 2020

USD 1,197 0,001
CZK 26,235 0,043
GBP 0,898 0,000
HUF 357,200 2,390
CAD 1,552 0,001

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS