Film považuje za jeden z tých prostriedkov, ktorý poľudšťuje človeka. Núti ho premýšľať, pomocou neho vchádza do seba samého, a takisto podnecuje a rozvíja jeho fantáziu. Má rád filmy, ktoré prinášajú príbeh, filmy, ktoré sú o živote, či už vymyslenom alebo skutočnom. Filmy, ktoré prezentujú ľudské víťazstvá. „Nemyslím tie klasické hollywoodske happy endy, myslím príbeh, v ktorom si hrdina často po zložitých peripetiách nájde cestu, kadiaľ ísť, alebo si aspoň uvedomí, že potrebuje zmenu, istý posun alebo, naopak, návrat ku koreňom.

„Pre mňa je pravým filmom ten, ktorý prináša príbeh, príbeh zo života, príbeh, ktorého súčasťou môže byť každý z nás, a je úplne jedno, v akom historickom období a medzi akými kulisami sa odohráva,“ zamýšľa sa nad jednou zo svojich záľub V. Krajniak. „V poslednom období sa viac stretávame s filmami, ktoré sú odozvou súčasnej krutej reality, alebo aspoň majú realistické kontúry. Tak to už v umení, ktoré zachytáva dobu, býva. Uvedomujem si ich význam a prínos do kinematografie aj do zložitosti komunikácie s divákom, ale priamo ich nevyhľadávam,“ dodáva V. Krajniak, a tým vlastne dokladá svoju schopnosť vcítiť sa do filmového sveta, prežívať ho a preciťovať, aj keď je to len fikcia či upravený príbeh podľa skutočných udalostí. Schopnosť pretrpieť s postavou filmu jej peklo je náročná najmä pre tých, ktorí majú fantáziu, a cit pre nich nie je iba prázdnym slovom.

V súčasnosti pôsobí ako výkonný riaditeľ Medzinárodného filmového festivalu Bratislava a takisto sa venuje reklamnej a produkčnej agentúre Partners Production, ktorej najväčším klientom je práve MFF Bratislava. Delí svoj pracovný čas medzi kreativitu a realitu. A v čase „pokojných“ príprav ďalšieho festivalového ročníka produkuje napríklad dokumentárny film o Kolomanovi Sokolovi, významnom slovenskom výtvarníkovi.

„Skutočne neviem, čo mi je bližšie, či hraný, či dokumentárny film. A toto delenie na taký alebo onaký sa mi zdá príliš schematické,“ hovorí V. Krajniak. „Bol by som však rád, keby sme s produkciou dokumentárnych filmov o osobnostiach pokračovali.“ Asi treba zdôrazniť, že osobnostiach nielen slovenského významu, ale o ľuďoch, ktorých meno rezonuje aj v zahraničí. Už prvý projekt o výtvarníkovi K. Sokolovi dáva tušiť, že tie ďalšie iste nebudú o „moderátorských hviezdičkách“. „Bol by som rád, keby prvý projekt bol vzorom ďalšej série dokumentov, a ak by sa nám podaril jeden ročne, bolo by to fajn. Určite by sme ich zvládli viac, ale treba si postaviť reálne ciele.“

Ťažko na cvičisku, ľahšie v boji

Niekomu to trvá roky, kým stretne významného človeka, kapacitu vo svojom odbore, a niektorí majú šťastie na prvý raz. V. Krajniak sa už popri štúdiu na vysokej škole venoval produkcii vo vtedajšej Československej televízii. Spoznal prácu vo viacerých redakciách a spolupracoval s mnohými významnými režisérmi v literárno-dramatickej redakcii STV. A neskôr po „povinne-dobrovoľnom“ pôsobení v Armádnom filme v Prahe presídlil na bratislavskú Kolibu do Slovenskej filmovej tvorby (SFT). „Mal som šťastie, že ako prvý projekt som dostal za úlohu produkovať film o rakovine a nádeji na prežitie s Dežom Ursínym. V ALEF Štúdiu, najprv začlenenom do SFT, pracoval na mnohých projektoch z oblasti dokumentu. „Tých päť-šesť rokov, ktoré som strávil pri dokumentárnom filme, mi mnoho dalo. Už vtedy sme vedeli robiť od rána do večera a doteraz považujem to obdobie za podstatný a významný základ, z ktorého čerpám aj dnes,“ spomína na začiatky, keď vstrebával nielen vedomosti, ale aj potrebné skúsenosti. Jedným z filmov, na ktorých spolupracoval, boli legendárne Papierové hlavy Dušana Hanáka. „Hovorí sa, že vrcholom produkcie je hraný film, tak aj ten mám za sebou a mojím vrcholom bol v tomto prípade film Vladimíra Balca Rivers of Babylon. A po tomto projekte som veľmi intenzívne začal uvažovať nad vlastnou produkciou.“

Príležitosť našiel v oblasti filmových festivalov. „Bolo mi jasné, že je to cesta tŕnistá a dlhá, ale záujem pôsobiť v kultúre, sprístupňovať ju ľuďom a zároveň konfrontovať sa so spätnou väzbou, to je niečo, čomu neodoláte, čo vás tak láka, že to musíte vyskúšať,“ vysvetľuje svoje vtedajšie pohnútky V. Krajniak. V roku 1997 sa odhodlal stať podnikateľom a založil reklamnú a produkčnú firmu. Produkčne sa venoval piatemu ročníku filmového festivalu Fórum a zároveň reklamnej a propagačnej činnosti. Výsledkom bola strata v aktivitách festival (išlo o prezentáciu mladého, avantgardného filmu) a mierny zisk v aktivitách reklama. Každý ekonomicky zmýšľajúci človek by zavrhol festival a venoval sa tomu, čo prináša zisk. Takýto jednostranný pohľad víťazí, ak človek nie je natoľko fascinovaný filmom a nevidí v ňom toľko príležitostí, ktoré ponúka. „Pre mňa je film najkrajším tovarom s nevyčísliteľnou hodnotou a na filmovom festivale sa ich podarí skoncentrovať desiatky…“

Hľadanie porovnaní a polôh

V. Krajniak sa s Petrom Nágelom, Leou Kaufmannovou a bratom Petrom rozhodol založiť Medzinárodný filmový festival Bratislava. Tento projekt však už mal presné kontúry v prípravnej fáze, účel a cieľ pevne stanovený, s pevnou programovou štruktúrou, ktorá by mala osloviť široký okruh divákov zaujímajúcich sa o kvalitný film. To, že sa projekt vydaril a zaujal, dokazuje návštevnosť festivalu.

Už prvý ročník navštívilo vyše 20-tisíc divákov, vo štvrtom v poradí sa už na festivalových premietaniach a akciách stretlo 50-tisíc ľudí. To je už odozva hodná zamyslenia. „Takmer dvesto filmov a necelých štyristo projekcií, to sú základné údaje 4. ročníka. Za najväčšiu devízu festivalu však považujem stabilný štáb, ktorý tvorí vo vrcholnom období príprav a diania vyše dvesto ľudí. Mnoho z nich je s nami od prvého ročníka, a to ma tiež teší, už aj preto, že teraz sa úzky manažment môže venovať aj ďalším aktivitám, ktoré festival budú zdokonaľovať, nielen finančným záležitostiam,“ dúfa V. Krajniak.

Financie sú alfou a omegou každého festivalu, bratislavský sa v istých pomerných počtoch pokojne môže rovnať karlovarskému, aj keď nemá také dlhoročné zázemie a medzinárodný ohlas. „Festival vnímame ako priestor na neopakovateľnú a významnú prezentáciu kultúr a sprístupnenie hodnôt v koncentrovanej podobe. A práve tu je možnosť prieniku svetov podnikania strieborného plátna vzájomne sa osloviť spoločnými príbehmi, spoločným posolstvom. Presvedčiť, že film je aj naďalej najmä umením azda pre všetkých – klientov aj partnerov, zákazníkov a zamestnancov spoločností. Sú to tí istí ľudia, ktorí môžu chodiť do kina po celý rok, ale na projekcie v rámci festivalu iba raz do roka. Pre mňa však festival vždy bol a bude sviatkom filmu s jedinečnou atmosférou, permanentne prítomnou počas deviatich festivalových dní,“ hrdí sa V. Krajniak, výkonný riaditeľ festivalu, kde sa na mnohých projekciách zvyčajne pri titulkom tlieska.

Jeden sa nezaprie

Od človeka, ktorý má veľmi blízko k umeniu a nadchýna sa príbehmi, nemôžete očakávať, že sa bude vo voľnom čase venovať adrenalínovým športom. Adrenalín mu dvihne zväčša niekto, kto sa vŕta v zbytočnostiach, iritujú ho zbytočné prieťahy, komplikácie a iracionálne požiadavky. Ak ide o projekt, neexistujú neriešiteľné problémy, existujú iba ľudia, ktorí ich nedokážu riešiť alebo naschvál kladú polená pod nohy. Život je a možno aj naďalej bude taký, lebo ľudia sú rôzni. Preto treba v záujme zachovania samého seba a najmä svojho zdravia hľadať úniky, ktoré dodajú človeku silu do ďalších dní a dianí.

Pre V. Krajniaka je tým akcelerátorom príroda, scenérie, ktoré rád zachytáva na fotografické políčka – nepripomína to zase len film? – a potulky lesom na jeseň, keď rastú huby. Životabudičom je preňho leto, je teplomilný typ, takže jeho mottom je slnko, voda a vzduch so všetkým, čo k tomu patrí.

„Zatiaľ iba raz som si doprial leto v zime, bol som na dovolenke v Dominikánskej republike a v tom roku som mal rád aj zimu, lebo bola akási kratšia,“ spomína. A priznáva sa k tomu, že sa snaží čo najviac času tráviť s osemročným synom, „ktorý mu dáva zabrať“, ako to už len deti vedia. O niekoľko dní nebude mať čas na nič, bude festival.

Vladimír Krajniak

Funkcia: výkonný riaditeľ Medzinárodného filmového festivalu Bratislava a manažér Partners Produktion

Vek: 36 rokov

Vzdelanie: VŠMU