Rezort financií pod vedením Petra Kažimíra konsolidáciu zvláda, odteraz by sa mal viac sústrediť aj na opatrenia na podporu hospodárskeho rastu. Vyhlásil to po utorňajšom kontrolnom dni na ministerstve financií predseda vlády Robert Fico. „Rezort financií zvládol v roku 2012 a zvláda v roku 2013 kľúčovú úlohu, teda konsolidáciu verejných financií. Oceňujem, že minister vníma proces konsolidácie verejných financií nie iba ako technokratickú záležitosť, ale ako vec, ktorá sa týka života ľudí,“ povedal v utorok Fico.

Výsledkom úsilia nového vedenia rezortu financií je podľa Fica aj vlaňajšie hospodárenie verejnej správy. Napriek tomu, že predchádzajúca vláda zanechala podľa Fica nereálne ciele, pôvodne plánovaný deficit na úrovni 4,6 % hrubého domáceho produktu sa podarilo dodržať. Výsledný schodok môže byť dokonca podľa premiéra o desatinu percentuálneho bodu nižší. Podobne sa verejné financie vyvíjajú aj v tomto roku. Ako ďalej povedal Fico, na predsavzatiach stlačiť deficit pod 3 % hrubého domáceho produktu, sa nič nemení.

Minister Peter Kažimír po rokovaní s premiérom zároveň informoval, ako sa bude plátať vyše 360-miliónová diera v tohtoročnom rozpočte, ktorú avizoval už v predchádzajúcich týždňoch. Vyše 230 mil. eur pôjde z rezervy, ktorá vznikla výstupom ľudí z druhého dôchodkového piliera, takmer 70 mil. eur z vyšších dividend od SPP a SEPS a 59 mil. eur budú tvoriť rôzne škrty a úspory v rozpočtoch jednotlivých ministerstiev. Rezort financií okrem toho presunmi v rozpočte dokázal alokovať aj dodatočných 16 mil. eur, ktoré štát jednorazovo poskytne samosprávam na financovanie opravy výtlkov na cestách.

Opozičné KDH však premiérovu spokojnosť s výsledkami rezortu financií nezdieľa. Minister Kažimír totiž podľa podpredsedu hnutia Miloša Moravčíka konal v rozpore s istotami sľubovanými pred voľbami. „Smer sľuboval, že zvýši dane len bohatým a firmám s veľkými ziskami. Tým, že zvýšili dane všetkým firmám, na to dnes doplácajú ľudia tým, že klesá životná úroveň,“ uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii Moravčík. Minister financií by si tak podľa KDH namiesto pochvaly zaslúžil skôr žltú kartu, pretože zvýšenie daní a byrokracie podnikateľom z jeho dielne ničí pracovné miesta, spôsobuje zdražovanie a znižuje reálne mzdy.

Po zavedení konsolidačných opatrení je však podľa premiéra čas na to, aby sa rezort financií začal viac venovať opatreniam na podporu hospodárskeho rastu. Rezort financií už niektoré opatrenia pripravil. Premiér vymenoval napríklad kapitálové posilnenie Slovenskej záručnej a rozvojovej banky a Eximbanky či záujem pokračovať v programoch podpory malých a stredných podnikov.

Rezort financií podľa Fica prišiel aj s návrhom, aby sa časť prostriedkov pridelených Slovensku z európskych zdrojov v rokoch 2014 až 2020 v sume vyše 800 mil. eur mohla využiť aj na posilnenie rôznych revolvingových nástrojov, akým je napríklad Štátny fond rozvoja bývania, alebo na vytvorenie nových nástrojov.

Zároveň by sa z týchto zdrojov mohol vytvoriť aj takzvaný Slovenský fond na podporu rastu. „Takýto fond by mohol byť súčasťou rôznych operácií,“ tvrdí premiér. Napríklad by mohol pomôcť prilákať nových zahraničných investorov alebo sa dokonca podieľať na prípadnej kúpe podnikov. „Napríklad, ak by niekto chcel predať nejaký podnik na Slovensku, ako to dnes vidíme pri Stredoslovenskej energetike, tento fond by sa mohol uchádzať o odkúpenie takéhoto podielu, a tým by sa vlastne mohol vrátiť v podstatnej časti tento majetok do rúk štátu,“ dodal premiér.

Fico tiež vyzdvihol úlohu rezortu financií v zahraničnej oblasti. Pozitívnym signálom je podľa neho najmä zlepšenie hodnotenia udržateľnosti verejných financií na Slovensku Európskou komisiou. Tá po vlaňajších zmenách napríklad v dôchodkovom systéme totiž preraďuje Slovensko z vysoko rizikových krajín do skupiny krajín so stredným rizikom v oblasti udržateľnosti verejných financií. Úlohou rezortu financií v zahraničnej oblasti podľa Fica však musí byť aj posudzovanie toho, či je integrácia v rámci Európy pre Slovensko prospešná a zaujímavá.