ČLÁNOK




Mexická vláda chce presadiť zásadnú rozpočtovú a daňovú reformu
5. marca 2001

Prezident Vicente Fox a jeho vládny kabinet nastúpili do funkcie približne pred troma mesiacmi a na sklonku uplynulého roka sa rozpočtový deficit oficiálne deklaroval na úrovni 1,1%. Najnovšie údaje však hovoria, že tento ukazovateľ je nad hranicou štyroch percent, čo musel priznať aj minister financií Francisco Gil Diaz. Tento fakt konštatoval i v rámci regionálneho stretnutia Svetového ekonomického fóra v Cancúne v priebehu minulého týždňa, kde zároveň dodal, že deficitný stav rozpočtu je v terajšej podobe predmetom „veľmi vážnych obáv“.

Pri krátkej historickej retrospektíve treba dodať, že od roku 1994, kedy došlo k vážnej menovej kríze v krajine a mexické peso sa výrazne znehodnotilo, sa predchádzajúce vlády zaviazali k väčšej transparentnosti pri nakladaní s rozpočtovými prostriedkami. Vládne štatistiky boli napriek tomuto záväzku vždy neprehľadné a zahmlené, čo sa osobitne týkalo napríklad aj vládneho dlhu.

Minister Diaz doňho teraz zahrnul vládou garantované investície do ropných spoločností a firiem, ktoré produkujú elektrickú energiu, pasíva zdedené z veľkého počtu kapitálovo poddimenzovaných bánk, ako aj čiastku vo výške 100 miliárd dolárov, ktorá bola určená na sanáciu celého bankového systému, poznačeného výraznou krízou pesa.

Podľa analýzy Goldman Sachs je viac ako štvorpercentná úroveň rozpočtového deficitu porovnateľná s Argentínou a Brazíliou, ktoré sa považujú z rozpočtového hľadiska za „krajiny s nadmieru laxným prístupom“.

Investori, ktorí sa spoliehali na „mäkké pristátie“ americkej ekonomiky, ešte v nedávnej minulosti oživili značným spôsobom Mexickú burzu cenných papierov, no niektoré analýzy hovoria, že investičné aktivity v Mexiku už zakrátko čaká šok.

Spomalenie americkej ekonomiky, hoci mierne, by sa totiž malo prejaviť a materializovať práve v Mexiku.

Prvé odhady hovoria, že tempo rastu mexickej ekonomiky dosiahne v roku 2001 iba tri percentá, hoci na konci uplynulého roka bol tento ukazovateľ na hranici 7%.

Priemyselná výroba prudko poklesla ešte v decembri 2000 a v tom istom mesiaci sa zvýšil obchodný deficit na 1,5 miliardy USD.

Túto prognózu potvrdzuje aj štúdia Salomon Smith Barney, ktorá dodáva, že vari najzraniteľnejším trhom na svete, ktorý reaguje na možné výkyvy americkej ekonomiky, je práve mexický trh.

Scenár mexického hospodárskeho vývoja s najväčšou pravdepodobnosťou skomplikuje aj úroková politika Mexickej centrálnej banky, ktorá chce reštrikciami v menovej sfére dosiahnuť zníženie inflácie na tohtoročnú cieľovú hranicu 6,5%.

Ďalšou kritickou skúškou bude zásadná reforma daňovej sústavy, ktorú chce mexický prezident Vicente Fox presadiť v politicky polarizovanom zákonodarnom zbore – Kongrese, pričom existujúci model daňového režimu označuje napríklad britský denník Financial Times za „katastrofálny“.

Zámerom Vicente Foxa okrem iného je, aby sa DPH vzťahovala aj na potraviny a farmaceutické výrobky, hoci podľa starého modelu boli tieto produkty od dane z pridanej hodnoty oslobodené.

Daňovou reformou sa má dosiahnuť zvýšenie rozpočtových príjmov o 5% v pomere k hrubému domácemu produktu, čo by vyvolalo prebytok vo verejnom sektore a následne by bolo možné uvažovať o znížení úrokových sadzieb.

Kampaň za presadenie daňovej i rozpočtovej reformy, ktorá sa včera začala v Mexiku, má byť síce ofenzívna, no vláda nemá nadbytok manévrovacieho priestoru.

Navyše sa objavujú informácie, že rozpory ohľadne reforiem nie sú iba v politicky rozštiepenom zákonodarnom zbore, ale spory sa začínajú prejavovať aj medzi prezidentom Foxom a ministrom financií Diazom, čo by nebol dobrý signál ani pre reformy a ani pre zahraničných investorov. Očakáva sa totiž, že investície do Mexika by sa napriek spomínaným problémom nemali výraznejšie redukovať.

Podľa ratingovej agentúry Standard&Poor´s zrejme dôjde iba k ich preskupeniu a väčšie objemy sa presunú z exportne zameraných priemyselných firiem do spoločností, ktoré sú viac spotrebiteľsky orientované.

Prioritou v investičných aktivitách sa stanú najmä mexické banky a podniky, ktoré sa zaoberajú výrobou potravín a nápojov.

Konštatovanie „šoku“, ktoré by mala počas tohto roka zažiť mexická ekonomika, by sa teda mohlo do značnej miery zmierniť a relativizovať.


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

18. 9. 2020

USD 1,183 0,004
CZK 26,727 0,020
GBP 0,913 0,002
HUF 360,780 0,380
CAD 1,560 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS