Zhrnutie

Vývoj v eurozóne v auguste a septembri potvrdil očakávané pokračovanie krehkého oživenia. Hard indikátory za august pokračovali v miernom raste. Medzimesačne vzrástla priemyselná produkcia, aj tržby v maloobchode. Rast priemyselnej produkcie sa premietol do zvýšenia exportu. Tržby v maloobchode naznačili pokračovanie rastu súkromnej spotreby. Soft indikátory (IES, IFO, ZEW) za september a október poukazovali na pozitívne trendy v 3. štvrťroku. Najnovší PMI index za eurozónu poklesol prvýkrát za sedem mesiacov a naznačuje rast v eurozóne na úrovni cca 0,2 % začiatkom 4. štvrťroka 2013.
Spolu so slabšími číslami zamestnanosti v USA a dočasnou fiškálnou reštrikciou to môže znamenať pribrzdenie akcelerácie globálneho rastu na prelome rokov.

Letné pozitívne nálady sa preliali z eurozóny aj na Slovensko. Sentiment pokračoval v septembri v raste. Nálady sa zlepšili najmä v priemysle a u spotrebiteľov. Naznačuje to pokračovanie mierneho rastu ekonomiky z 2. štvrťroka. Hard indikátory v auguste potvrdili predpoklady o presune dovolenkového obdobia v automobilovom priemysle do júla v porovnaní s minulými rokmi. V auguste vývoj priemyselnej produkcie a tržieb viac ako kompenzoval mierny pokles v júli. Priemyselná produkcia je do značnej miery determinovaná najmä automobilovým priemyslom, ostatná časť priemyslu stagnuje. To sa následne premieta do pomalého rastu exportu. Ten je v nominálnom vyjadrení navyše tlmený poklesom cien. Dovoz sa naďalej prepadáva.

Na trhu práce sa situácia stabilizovala. Zamestnanosť už neklesá a miera nezamestnanosti sa podľa štatistík ÚPSVR po miernom poklese stabilizovala. Mzdový vývoj podľa predpokladov spomalil svoj rast z 2. štvrťroka, naďalej by však mohol pôsobiť vďaka reálnemu rastu prorastovo na súkromnú spotrebu.

Miera inflácie HICP sa naďalej spomaľuje. V septembri dosiahol rast cien 1,1 %. V porovnaní s očakávaniami poklesli ceny mierne rýchlejšie. Bolo to v dôsledku poklesu cien potravín, ale aj priemyselných tovarov bez energií.

V reálnej ekonomike sa potvrdzujú trendy z aktuálnej predikcie. Rast ekonomiky by mal byť na úrovni z aktuálnej predikcie, mesačné indikátory však naznačili možnú inú ako predpokladanú štruktúru rastu ekonomiky. Na základe mesačných údajov o zahraničnom obchode sa zdá, že export by nemusel byť takým výrazným zdrojom rastu. Pozitívne sa však vyvíjajú ukazovatele pre domáci dopyt. V cenovom vývoji môže dôjsť k ďalšiemu prehodnoteniu predikcie smerom k nižšiemu rastu cien.

Obsah

1 Zhrnutie
2 R Reálna ekonomika
2.1 Tržby
2.2 Predstihové indikátory
2.3 Priemyselná a stavebná produkcia
2.4 Obchodná bilancia
3 T Trh práce
4 C Ceny
5 K Kvalitatívny dopad na predikciu
Základné makroekonomické ukazovatele SR

Mesačný bulletin NBS
Štatistická príloha