„Z tohto pohľadu nie sme prílišní optimisti,“ povedal dnes guvernér NBS Vladimír Masár. Potreby štátneho rozpočtu pri krytí rozpočtového deficitu prostredníctvom emisie pokladničných poukážok na finančných trhoch sú totiž na začiatku roka nižšie ako v ďalšom období. „Úrokové sadzby sú stále príliš vysoko. NBS bude sledovať, ako sa bude dariť financovať potreby štátneho rozpočtu,“ skonštatoval Masár. NBS podľa Masára v prvom štvrťroku plní svoje základné ciele, ako napríklad stabilita meny vo vnútornom aj vonkajšom vyjadrení, pričom „určité zlepšenie“ bolo zaznamenané aj v oblasti úrokových sadzieb. Určitý nárast zaznamenala inflácia najmä vplyvom daňových úprav, podľa guvernéra NBS je však pri splnení podmienky udržania stabilného výmenného kurzu a pokračovania priaznivého trendu vo vývoji cien potravín možné udržať ciele centrálnej banky v tejto oblasti. Tieto stanovujú hodnotu inflácie ku koncu roka 1998 v rozmedzí 5,6 – 5,9 %, ku koncu marca však inflácia dosiahla hodnotu 7,2 %. Peňažná zásoba k ultimu marca dosiahla hodnotu 445 mld. Sk, čo znamená 9,2-percentný medziročný nárast. Bežné hospodárenie štátneho rozpočtu skončilo s prebytkom 1,1 mld. Sk. Pokles zaznamenali medzibankové úrokové sadzby, bez vplyvu na externú pozíciu koruny, o 6 až 8 %. Úvery podnikom a obyvateľstvu dosiahli ku koncu marca 373,5 mld. Sk pri 2,9-percentnom medziročnom raste. Guvernér NBS zároveň pripustil, že s predbežnými údajmi o vývoji zahraničného obchodu v prvom štvrťroku centrálna banka nie je spokojná. Deficit obchodnej bilancie dosiahol v tomto období 16,6 mld. Sk. V roku 1997 boli základné ciele v oblasti menovej politiky splnené, skonštatoval dnes guvernér. Inflácia dosiahla hodnotu 6,4 % na medziročnej báze. NBS pritom neuvažovala v menovom programe na minulý rok so zavedením dovozných depozít a dovoznej prirážky. Práve dovozná prirážka spôsobila rast cien obchodovaných tovarov v závere roka 1997. Jej znižovanie v roku 1998 by však podľa guvernéra malo priniesť dezinflačný tlak. Výmenný kurz bol stabilný, pričom ako intermezzo označil Masár májovú menovú krízu, ktorá však bola prekonaná použitím prostriedkov menovej politiky a pri udržaní výmenného kurzu v rámci fluktuačného pásma. „Kríza bola potvrdením krehkosti menového vývoja spolu s nedostatočnou reštrukturalizáciou mikrosféry,“ uviedol Masár. Minulý rok bol tiež charakteristický vytláčaním súkromných investícií vládnym sektorom. Zahraničná zadlženosť ku koncu minulého roku dosiahla 9,9 mld. USD, pričom čistá zadlženosť (po odpočítaní devízových rezerv NBS a komerčných bánk a vývozných pohľadávok podnikateľských subjektov) sa v roku 1997 zvýšila z 0,7 mld. USD na 1,9 mld. USD. Celkovo označil guvernér NBS vývoj bankového sektora v minulom roku ako pozitívny, okrem kategórie klasifikovaných úverov. Tie v minulom roku vzrástli o 1 % a dosiahli hodnotu 30,3 % hodnoty všetkých úverov. Bilančná suma bankového sektora sa zvýšila o 61,3 mld. Sk (8,6 %) a okamžité likvidné aktíva stúpli o 22,8 mld. Sk (o 26,8 %). Strata celého sektora sa v minulom roku znížila o 52 % na 1,3 mld. Sk. Podstatnú časť tejto straty zapríčinila Investičná a rozvojová banka. „Menej pozitívny vývoj zaznamenali banky v procese reštrukturalizácie, ktorých bilančná suma poklesla o 10 mld. Sk, pričom ich podiel na celkovej bilančnej sume bankového sektora sa znížil na 50,7 %,“ uviedol Masár. Kapitálová primeranosť bánk dosiahla 10 %, čím o 2,3 % vzrástla oproti roku 1996. Reštrukturalizácia úverového portfólia bánk v procese reštrukturalizácie postupuje podľa hodnotenia centrálnej banky pomaly. „Spolu s ministerstvom financií preto pripravujeme na rokovanie vlády materiál riešiaci túto situáciu, ktorý by mal byť predložený v blízkom čase,“ dodal Masár.