ČLÁNOK




Médiá a spoločnosť
24. decembra 2002

Sloboda médií nepochybne patrí k základným stĺpom demokracie. Slobodné médiá zohrávajú v slobodnej spoločnosti významnú úlohu, a ich azda najznámejším označením je, že sú „strážnym psom demokracie“. „Hlavné celoslovenské denníky v podstate spĺňajú moje predstavy o poslaní nezávislých médií. V prevažnej miere sú aktuálne, objektívne, korektné i pestré, aj keď niekedy nemožno nevidieť ich politické zafarbenie,“ uviedol pre PROFIT predseda mediálneho výboru parlamentu František Devínsky. „Súčasné obdobie považujem v slovenskej žurnalistike za krízové. V jednotlivých médiách sa totiž veľmi výrazne prejavuje vplyv majiteľov,“ konštatuje zase dlhoročný pracovník médií, dnes poslanec NR SR Ľubomír Lintner.

Sloboda

Slobodné pôsobenie médií na Slovensku zaručuje predovšetkým ústava, a to najmä v článku 26, ktorý má spolu 5 odsekov. Podľa nich sú sloboda prejavu a právo na informácie zaručené a každý má právo vyjadrovať svoje názory, slobodne šíriť idey a informácie. Cenzúra je zakázaná, vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu, podnikanie v rozhlase a televízii sa môže viazať na povolenie štátu, pričom podmienky musia byť stanovené zákonom. Slobodu prejavu aj právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť – okrem všeobecných podmienok stanovených v čl. 13 ústavy – aj pri splnení troch hlavných podmienok: musí tak urobiť zákon a musí ísť o opatrenia, ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné – buď na ochranu práv a slobôd iných, alebo bezpečnosť štátu, alebo verejného poriadku, alebo ochranu verejného zdravia a mravnosti. V ústave je tiež zakotvená povinnosť „orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie v štátnom jazyku“.

Obmedzenie slobody prejavu a šírenia informácií umožňuje okrem ústavy aj ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu.

Nesloboda

Skutočnosť, že ústava cenzúru výslovne zakazuje, ale uvedený ústavný zákon ju zase zaviesť umožňuje, je charakteristická nielen pre jestvujúce „právne bezvedomie“ v spoločnosti, ale aj jej strážnych psov. Slovenské médiá súkromné, ale aj verejnoprávne, majú totiž úplne iné starosti, ako strážiť demokraciu. Hlavnou z nich je existenčná starosť a „hlavu v smútku“ majú najmä vydavatelia celoslovenských denníkov, ktorým neustále ubúda čitateľov. A to napriek tomu, že veľa printových periodík sa zlúčilo a ešte viac ich zaniklo. Náklad denníkov sa nárazovo zvyšuje zväčša iba pri výnimočných udalostiach, akými sú rôzne katastrofy, tragédie či celoštátne voľby. Podľa prieskumu odboru mediálneho výskumu Slovenského rozhlasu, ktorý sa uskutočnil minulý mesiac, nečítalo „včera“ žiaden denník až 42,4 % respondentov, žiadne rádio nepočúvalo 12,7 % a žiadnu TV stanicu nepozeralo iba 5 % respondentov. Pochopiteľne, aj tieto prieskumy sú iba pomocným vodidlom pri maľovaní skutočného obrazu spoločnosti v médiách a médií v spoločnosti, čo však neznamená, že aj úplne irelevantným. Sloboda nie je dopolovice naplnený pohár s vodou, nad ktorým sa možno handrkovať, či je poloprázdny alebo poloplný – buď je, alebo nie je, akási polosloboda neexistuje. Sloboda médií je však v značnej miere ohraničená dvoma ekonomickými mantinelmi – má dať a dal. Keď na strane „dal“ je menej ako na strane „má dať“, ocitne sa na vedľajšej koľaji. Každý deň, každý týždeň a každý mesiac súťažia rôzne médiá o konzumentov a každý deň, každý týždeň a každý mesiac v tejto súťaži niektoré vyhrajú a iné prehrajú.

Monitoring Rady pre vysielanie a retransmisiu

Cieľ monitoringu: komparácia prezentácie politických subjektov v hlavných spravodajských programoch STV, TV Markíza a TV JOJ, a to predovšetkým z pohľadu napĺňania §16 ods. b) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, podľa ktorého je vysielateľ povinný „zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru“.

Časový rozsah monitoringu:

1. 6. – 16. 6. 2002

Sledované parametre:

priestor prezentácie politických subjektov (prezident, vláda, politické strany), spôsob ich prezentácie (pozitívny, neutrálny, negatívny), nekorektné správy (dodržiavanie princípov žurnalistickej profesionality predovšetkým v súvislosti s citovaným § 16 zákona č. 308/2000 Z. z.).

Na základe výsledkov komparatívneho monitoringu hlavných spravodajských programov televízií STV, TV Markíza a TV JOJ v období 1. 6. – 16. 6. 2002 možno skonštatovať:

– najprezentovanejšími a zároveň aj najkritizovanejšími politickými subjektmi v rámci sledovaných televízií boli vláda a HZDS-ĽS,

– spôsob prezentácie u väčšiny zaznamenaných subjektov, ktoré zaujali významnejšiu plochu v rámci priestoru prezentácie, bol neutrálno-negatívny, neutrálno-pozitívne bol prezentovaný iba prezident a strana ANO v spravodajstve TV Markíza,

– z hľadiska výskytu nekorektných správ bolo zaznamenaných niekoľko príspevkov, v ktorých neboli dodržané niektoré kritériá profesionálnej žurnalistickej práce (kritérium presnosti, vyváženosti, vecnosti), z nich z hľadiska počtu i charakteru sa ako závažnejšie javia nedostatky v spravodajstve TV Markíza.

Okrem uvedených záverov možno v nadväznosti na závery predchádzajúceho komparatívneho monitoringu (obdobie 4. 3. – 31. 3. 2002) hlavných spravodajských programov STV, TV Markíza a TV JOJ skonštatovať, že:

– výsledky súčasného monitoringu, aj keď išlo o monitoring za kratšie časové obdobie, ukázali, že tendencia preferovania strany ANO stále pretrváva. Spôsob jej prezentácie bol opäť neutrálno-pozitívny, bez negatívnej informácie a zvýraznený významným časovým priestorom (štvrtý najprezentovanejší politický subjekt sledovaného obdobia),

– výskyt príspevkov s komentatívnymi prvkami bol v spravodajstve TV JOJ oproti predchádzajúcemu obdobiu minimálny (v súčasnom monitoringu len jeden príspevok), v TV Markíza stav pretrváva.

Áno, akosi bude

Juraj Hrabko

Situácia na slovenskom mediálnom trhu je síce veľmi zaujímavá, ale neveľmi príjemná. Jediné médiá, ktoré majú zo zákona zaručenú každoročnú dodávku peňazí na prežitie, sú STV, SRo a TASR. Ostatné sú síce v neviditeľných, ale drsných rukách trhu – kúpi alebo nekúpi. Iné problémy majú printové médiá, iné elektronické, rovnako ako iné problémy majú ich konzumenti a iné štát, teda politici.

Sloboda a pluralita médií odráža stav v spoločnosti a stav v spoločnosti sa odráža v slobode a v pluralite médií. Žurnalistická obec pritom nie je iná ako akákoľvek iná obec – podnikateľov, úradníkov, politikov či odborárov. Aj v nej je prítomné svojské prispôsobo-

vanie sa svojráznym trhovým podmienkam, aj v nej je prítomná plejáda charakteristík, ako sú povýšenosť, povrchnosť, presadzovanie osobných či politických záujmov, rodinkárstvo alebo korupcia.

Úspech v médiách majú dnes „osobnosti“ s peknými tvárami v každom počasí, zvučným hlasom pred mikrofónom a tzv. vševedkovia. Kritici moci namiesto jej kontroly, kritici všetkého a všetkých, ktorí sa neprispôsobujú aktuálnemu módnemu trendu. Nastupujúca bulvarizácia médií je ďalším pokusom na ich záchranu a jej úlohou je okrem upútania konzumenta aj milosrdne zakryť nedostatky v profesionalite a spreneverenie sa žurnalistickému povolaniu. Z mienkotvorných médií sa stali médiá opäť netvorné a z konkurenčných médií sa stali médiá opäť zväčša iba opisujúce spravodajské agentúrne články a cynicky vykrádajúce spravodajstvo iných médií.

Hašterivosť ani nepoctivosť im veľkú krásu na malom trhu nepridáva. Už iba málokedy platí, že tak, ako si diváci vyberajú televízne kanály, poslucháči rádiové stanice a čitatelia tlačené publikácie, aj redakcie si vyberajú redaktorov a redaktori redakciu. Bol by to naozaj hlúpy štát, ktorý by v danej mediálnej situácii nezasiahol. Áno, v čí prospech bude pripravovaná „štátna mediálna politika“, zatiaľ presne nevedno. Ale domnievať sa možno.

Najčastejšie sledované

televízne stanice (%)

TV Markíza 53,9

STV 1 20,0

TV NOVA 4,6

TV JOJ 3,7

RTL klub 3,0

TV 2 2,1

TV TA3 2,1

(Ostatné TV stanice mali sledovanosť pod 2 %.

STV 2 sledovalo v danom období 0,6 % respondentov.)


Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu

KURZY

24. 5. 2024

USD 1,084 0,001
CZK 24,736 0,002
GBP 0,852 0,001
HUF 385,180 1,900
CAD 1,487 0,003

SPOLUPRÁCA




SSDS

SAF

ReFIS